Už predchádzajúce dva ročníky Kaprárskeho maratónu, ktoré boli na celoslovenskej úrovni, potvrdili, že o spomínané podujatie je zo strany rybárskej verejnosti veľký záujem. Hlavný usporiadateľ maratónu Carp Team Ipeľ Poltár pozdvihol tentokrát športovú rybačku na medzinárodnú úroveň.
„Do súťaže sa prihlásili družstvá z celého Slovenska a dva tímy z Maďarska. Teší nás, že okrem skalných rybárov, ktorí sa zúčastnili aj predchádzajúcich dvoch maratónov, prichádzajú aj nováčikovia. Máme tu tri mladé tímy, ktorých vekový priemer je 18 rokov,“ hovorí Július Botka, predseda OZ Carp Team Ipeľ Poltár a podotkne, že podujatie bolo možné zorganizovať len v úzkej spolupráci s Mestskou organizáciou Slovenského rybárskeho zväzu v Lučenci a tiež v Poltári. K jej zdarnému priebehu prispeli aj sponzori, pričom generálny sponzor je až z Budapešti.
Nové pravidlá
Pravidlá maratónu sa oproti minulým ročníkom sprísnili. Úlovky sa nielen merali, ale aj vážili. Tridsaťpäť bodov prísnych pravidiel sa stalo na štyri dni pre súťažiacich zákonom. Na jeho dodržiavanie prísne dohliadala komisia rozhodcov. Do súťaže sa počítali iba kapry a amury, ktoré boli odvážené oficiálnym rozhodcom. Ryba musela dosiahnuť mieru 45 centimetrov. Za každý kilogram platného úlovku dostal tím jeden bod.
„Členovia nášho združenia preferujú rybačku v duchu hesla „Chyť a pusť.“ Rovnako je to aj na maratóne. Všetky ulovené kaprovité ryby sú pustené späť do priehrady. Možno si niekto povie, že je to škoda. V žiadnom prípade nie. Je to úžasný pocit vrátiť rybu späť do vody. Napokon chceme, aby aj naše deti ťahali z priehrad nádherné kapry a iné ryby. V poslednom období zaznamenal rybársky šport obrovský rozmach. Najmä po prijatí zákona o prísnych trestoch pre pytliakov, sa ich rady rozrástli,“ vysvetľuje predseda.
Zorganizovať maratón nebolo jednoduché. Dokonca to bol doposiaľ prvý tohtoročný rybársky pretek na Slovensku. „Podobné súťaže sa usporadúvajú aj na najväčších slovenských priehradách. Žiaľ, radosť zo športu nahradila komercia a tak vo väčšine prípadov rybári strácajú o takéto podujatie záujem. Stáva sa pre nich finančne náročným. Náš tím sa chce komercie vyvarovať. Skôr chceme na maratón pritiahnuť čo najviac ľudí, obyčajných rybárov, ktorí majú chuť si zasúťažiť a posedieť v dobrej partii. Napokon, so súťažiacimi sem prichádzajú celé rodiny, priatelia, známi. Je to pre nich zároveň aj pekná dovolenka pri vode,“ dodá J. Botka.
Teší sa na ďalší maratón
Najstarším účastníkom maratónu bol Marián Engler zo Zvolena. Usporiadatelia sa rozhodli, že ho na budúci rok vyhlásia za maskota podujatia. Na prvý maratón bol prvým prihláseným účastníkom. Marián tvrdí, že do ľuborečskej priehrady sa zamiloval.
„Je to fantastické podujatie. Súťaženie a zároveň relax, vynikajúci ľudia, ktorých stretnem len na rybačke,“ hovorí rybár. Minulý rok mu veterná smršť, ktorá sa prehnala počas maratónu Ľuborečou, zdemolovala dva prístrešky. Napriek tomu je táto priehrada miestom, kde manželia Englerovci najradšej trávia dovolenku.
„Raz sa nás známi opýtali, kde dovolenkujeme. Ja som im na to odpovedal, že naše miesta sú Pula, Poreč, Ľuboreč a pridal som, že do Ľuboreči chodíme aj niekoľkokrát za rok. Nechápavo sa na mňa pozreli. Vraj kde beriem na to peniaze. Napokon vysvitlo, že boli presvedčení, že Ľuboreč sa nachádza v bývalej Juhoslávii,“ s úsmevom spomína Marián.
Vlani s kolegom skončil na predposlednom mieste. Pred priateľmi sa však pochválil, že obišiel dobre. Keď jedno z celoslovenských médií zverejnilo výsledkovú listinu, veruže mu do smiechu nebolo. „Pre mňa je hlavné zúčastniť sa. A ako som už povedal, prichádzam sem najmä kvôli skvelým ľuďom, ktorých mám rád,“ dodal Marián.
Súťažila aj žena
Po prvýkrát si na maratóne zasúťažila aj žena. Zuzka Janáková z Banskej Bystrice si sily zmerala aj so svojím manželom, s ktorým tvorila tím.
„Cítim sa tu výborne. Na medzinárodných pretekoch som prvýkrát. Zatiaľ som sa zúčastňovala len miestnych súťaží v Banskej Bystrici,“ hovorí mladá rybárka. Pochádza z rybárskej rodiny. K udiciam ju priviedol otec a napokon sa vydala za rybára.
„Na ryby som chodila od šiestich rokov. Mám osemročného syna, ktorý je už štvrtý rok členom rybárskeho zväzu. Najkrajšia dovolenka je pre mňa pri vode s rozloženými udicami. Trávila som takto celé tehotenstvo, deň pred pôrodom som ešte sedela na rybách a keď mal malý dva týždne, už sme boli opäť na rybačke. K ľuborečskej priehrade chodíme už desať rokov. Malý nemal ani rok, keď sme sem prišli stanovať,“ spomína Zuzka. V sobotu bola so svojím výkonom v súťaži spokojná. Dokonca sa jej darilo viac ako jej manželovi.
„My sme skôr zameraní na pstruhy, lipne a hlavátky. Tu sa chytajú kaprovité ryby. Mojím snom je uloviť hlavátku. Minulý rok som mala na ňu aj povolenku, žiaľ, nepodarilo sa mi ju chytiť,“ hovorí rybárka, ktorá z rýb rada pripravuje aj rôzne pochúťky. „Väčšinou robievam tresku, fašírku alebo filety z kapra. Najlepšia je však hlavátka. Stačí ju trošku priúdiť, osoliť a zapiecť,“ prezrádza Zuzka. Svoj kapitálny úlovok si priniesla z Liptovskej Mary, kde sa jej na udicu zakvačil 75–centimetrový zubáč.
Rybačka aj pôrod
Tomáš Beláčik z Veľkého Krtíša pretekal v očakávaní. Okrem úlovkov sa tešil najmä na svojho prvého potomka.
„Manželka je práve v lučenskej pôrodnici. Každú chvíľu čakám radostnú novinu,“ hovorí Tomáš. So správami o blížiacom sa pôrode prichádzali aj prvé úlovky.
„Prvý deň sa nám absolútne nedarilo. Ryby sme začali vyťahovať až v noci z piatka na sobotu. Minulý rok som tu chytil svoj kapitálny úlovok. Vyše poldruhametrového sumca. Škoda, že je to nebodovaná ryba. Odvtedy som také šťastie nemal,“ hovorí Krtíšan, ktorý sa kaprárskeho maratónu zúčastnil po druhýkrát. Podujatie sa mu veľmi páčilo a verí, že k rybárskej vášni privedie neskôr aj svojho potomka.
Prišli až z Budapešti
Priamo z Budapešti si prišiel zasúťažiť spolu so svojím Big Carp Teamom Zsolt Hermesz, ktorý je zároveň generálnym sponzorom maratónu.
„Zatiaľ som s úlovkami spokojný. Podarilo sa nám chytiť kapra, ktorý vážil 8,2 kilogramov. Je tu skvelá atmosféra a aj priehrada sa mi páči. Plánujem sem prísť s rodinou na dovolenku,“ povedal Zsolt.
„Sme radi, že sa nám podarilo nájsť sponzora, ktorého výrobky sú známe v celej Európskej únii. Sú tu dokonca rybári, ktorí ich testujú. Maratónu dal cveng a verím, že s ním môžeme počítať aj do budúcna,“ podotkol J. Botka.
V nedeľu 24. augusta bolo veľké finále. Víťazi si prevzali hodnotné ceny. Najvyššiu priečku obsadil Tomáš Beláčik s Pavlom Kazim. Za nimi skončil Matúš Vilhan s Andrejom Mešom. Bronz si z maratónu odniesol Dodo Kišantal s Istvánom Tarim. Spokojní boli všetci. Realizačný tím aj rybári. O rok teda dovidenia.
