Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky
PRED ŠTYRIDSIATIMI ROKMI K NÁM VTRHLI VOJSKÁ

Okupácia - Nikto ich k nám nevolal

Je to už štyridsať rokov, čo k nám vtrhli vojská Varšavskej zmluvy. Prišli bez pozvania. Neohlásené. V stredu 21. augusta mali pod kontrolou celé územie. Zostali tu dlhých dvadsaťjeden rokov. V čase okupácie mal Lučenčan Pavel Strhársky osemnásť rokov.

V tú osudnú noc nás obsadili vojská Varšavskej zmluvy
„Tie dni a roky normalizácie mali takú zvláštnu príchuť. Najskôr to bol hnev, potom strach a neskôr apatia. Čierne dni prišli na ruských tankoch a trvali veľmi dlho. V máji som zmaturoval. S hrdosťou som nosil odznaky s portrétmi Dubčeka a Svobodu. Boli to obľúbení politici. Ľudí zajímal verejný život, v sobotu chodili na brigády. Pozdávali sa im Dubčekove zmeny, dokonca aj veľké rožky volali jeho menom. Krajina bola podľa mňa naštartovaná správnym smerom. Medi ľuďmi panovalo nadšenie. Tešili sme sa, že sa otvoríme svetu,“ spomína dnes už 58 –ročný Pavel.
V noci z utorka na stredu v auguste 1968 prekročili vojská Zväzu sovietskych socialistických republík, Poľska, Bulharska, Nemeckej demokratickej republiky a Maďarska československé hranice. Boli to dni nabité emóciami a bolesťou.
„Tri dni predtým, ako k nám vpadli, sme sa vracali z dovolenky z Bulharska. Všade nás zastavovali vojenské hliadky. Netušili sme, čo sa deje. Mama ma v tú osudnú noc zobudila okolo tretej v noci. Povedala mi, že nás obsadili Rusi. Najskôr som tomu nechcel veriť. Správy z rádia však zneli neúprosne: Rusi vpadli na naše územie. Je to okupácia. Ľudia, poďte do ulíc! A my sme šli. Najskôr sme ich čakali nad Opatovou. Boli sme zvedaví na tie slávne ruské tanky. Keď sme ich však videli, boli sme sklamaní. Do Lučenca ich vtrhlo najmenej tridsať. Mali pod kontrolou všetky strategické body. Niektorí vojaci hádam ani nevedeli, kde sú a prečo sú tu. Žiadna kontrarevolúcia tu nebola, ľudia ich vítali s nepríjemnými heslami, zaťatými päsťami, ale s holými rukami! Nikdy som nezažil toľko emócií, také odhodlania, takú chuť zastaviť tie tanky,“ tvrdí Pavel.
Nemysleli sme na strach, chceli sme ich zastaviť
Už v júli sa pošuškávalo, že nebude dobre. Vtedy si do našej vlasti spravil výlet Brežnev. Nepáčilo sa mu u nás. Naše mestá boli na inej úrovni ako tie jeho. „Áno, keby nie okupácie, mohla sa naša krajina uberať úplne iným smerom,“ povzdychne si Pavel. Spolu s ostaným kamarátmi písali a vylepovali letáky. Boli na nich vety, za ktoré sa vtedy zatváralo: Zväz sovietskych fašistických republík, Běž domú Ivane, Lenin vstávaj, Brežnev sa zbláznil, My vás tu nechceme, choďte tam, odkiaľ ste prišli...
„Ani sme nepomysleli na strach. Chceli sme to zastaviť. Za každú cenu. Spomínam si, že si dvaja chlapci doniesli bal červeného papiera. Pred budovou komunistickej strany ho rozložili a jeden po ňom vykračoval a zosmiešňoval Brežneva. Išiel do väzenia. Podobne ako tí, ktorí k toľko omieľanému heslu „So Sovietskym zväzom na večné časy“ pripísali slovíčko pokoj. Odišiel som do Bratislavy. Tam boli väčšie demonštrácie ako v Lučenci. Keď sa prvého januára 1969 v Prahe upálil Ján Palach, na našej Univerzite Komenského sme mali vyvesený jeho portrét. Prišli tajní a strhli ho. Vyšli sme do ulíc. Hold mu vzdalo vyše desaťtisíc ľudí. Ani po štyroch mesiacoch presviedčania, vypočúvania sa ľud nevzdával. V tom roku som začal trénovať v prvom karate klube na Slovensku. Tam som spoznal Dubčekovho syna. V karate bol vynikajúci, no nikdy nesmel reprezentovať, aby sa jeho meno nedostalo na verejnosť. Rozprával nám, ako trpí jeho rodina, ako strážia jeho otca. Raz jeden redaktor časopisu Šport zverejnil jeho fotografiu na titulke. Okamžite ho vyhodili z roboty. Bola to doba temna. Veľa mladých ľudí sa nedostalo na vysoké školy, mnohí učitelia skončili pri lopate a mnohí tí, ktorých nevedeli umlčať, vo väzení. Bolo 20. storočie a uprostred Európy sa premávali tanky. V roku 1977 som šiel moju dcéru zapísať do prvej triedy. Do dotazníka som musel napísať aj to, či som členom strany. To ma tak rozčúlilo, že som sa súdruha opýtal, či v prípade ak nie som, budem musieť moju dcéru vyučovať doma. Tých absurdností totality bolo viac. Trénovali sme na pedagogickej škole karate. Bolo to v čase, keď sa nacvičovala spartakiáda. Jedna zapálená cvičiteľka prišla ku mne, aby sme ich pustili do telocvične, lebo oni plnia vznešený cieľ a karate je iba západný šport. Tak som ju niekam poslal. „Aparátčici“ mi volali hneď na druhý deň. Ako som si to mohol dovoliť. Týždeň som mal zbalené veci. Myslel som si, že si po mňa prídu,“ objasňuje niektoré absurdity bývalého režimu rodák z Lučenca.
Som rád, že sme Európania
Pri Detve hádzali na tanky kamene. Na Štefánikovom námestí v Bratislave vznikla fotka, ktorá neskôr obletela svet a zaradila sa do histórie svetovej fotografie. Bol na nej mladý muž Emil Galla. S odhalenou hruďou šiel proti tanku. Ľudia utekali z rodnej vlasti. Za slobodou, na západ.
„Aj z Lučenca odišlo niekoľko rodín. Niektoré v čase, keď k nám vtrhli tanky, boli na dovolenke a už sa nevrátili domov,“ hovorí Pavel. Nasledovali roky totality.
„Bola taká doba. Musel dozrieť čas, aby ľudia opäť vyšli do ulíc. Keď som v roku 1989 stál na námestí, opäť som si pripol na hruď portrét politika Václava Havla. Som rád, že kazajka, v ktorej sme boli spútaní viac ako dvadsať rokov, je dnes už minulosťou. Sme Európania, niekde uprostred Európy bez tankov a totalitného režimu. Paráda! A možno sa dožijem aj chvíle, keď sa ľudia opäť budú zaujímať o verejný život a s hrdosťou budú vyslovovať mená politikov,“ dodá P. Strhársky.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  5. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  6. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  7. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  8. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  9. Zelená Bratislava
  10. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  1. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  3. Prebudili ste sa už v sude, sene alebo teepee? Je to zážitok!
  4. Počas pandémie je dôležité aj správne kúrenie
  5. Bezbariérové vozidlo
  6. Na NFŠ môže byť rýchlo 72 špeciálnych lôžok pre COVID 19
  7. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  8. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  9. Zelená Bratislava
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 29 153
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 118
  3. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 15 136
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 744
  5. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 12 762
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 366
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 409
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 264
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 184
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 8 936
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Marek Penksa dal vo vrcholovom futbale vyše 70 gólov. Nadviaže na neho syn Marco?

ROZHOVOR: Supertalent Le Giang chodil do repre z tretej ligy. Profi kariéru vymenil aj za prácu na vleku

Futbalovému klenotu z Novohradu Emilovi Le Giangovi predpovedali veľkú budúcnosť.

Emil Le Giang.

Na Gemeri má vzniknúť nová turistická atrakcia

Mala by sa ňou stať desaťročia nevyužívaná banská štôlňa Ladislav v Železníku, časti obce Sirk v Revúckom okrese.

Štôlňa Ladislav v Železníku.

V Banskobystrickom kraji sú už tri zariadenia sociálnych služieb v karanténe

Župa pripravuje aj pravidelné preventívne testovanie zamestnancov svojich zariadení sociálnych služieb.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus si vyžiadal prvú obeť z radov zdravotníkov

Obvodný lekár v Lokci podľahol ochoreniu COVID-19, mal len 48 rokov.

Vojaci kontrolujú miesta určené na testovanie Oravcov

Samosprávy musia do piatka rána pripraviť priestory, kde sa uskutočnia odbery. Oravcov budú testovať trikrát.

V nemocnici v Čadci zomrel pacient na COVID-19

Čadca je červeným okresom, Kysucké Nové Mesto ostáva oranžovým.

Už ste čítali?