Nedeľa, 21. január, 2018 | Meniny má Vincent
PRED ŠTYRIDSIATIMI ROKMI K NÁM VTRHLI VOJSKÁ

Okupácia - Nikto ich k nám nevolal

Je to už štyridsať rokov, čo k nám vtrhli vojská Varšavskej zmluvy. Prišli bez pozvania. Neohlásené. V stredu 21. augusta mali pod kontrolou celé územie. Zostali tu dlhých dvadsaťjeden rokov. V čase okupácie mal Lučenčan Pavel Strhársky osemnásť rokov.

V tú osudnú noc nás obsadili vojská Varšavskej zmluvy
„Tie dni a roky normalizácie mali takú zvláštnu príchuť. Najskôr to bol hnev, potom strach a neskôr apatia. Čierne dni prišli na ruských tankoch a trvali veľmi dlho. V máji som zmaturoval. S hrdosťou som nosil odznaky s portrétmi Dubčeka a Svobodu. Boli to obľúbení politici. Ľudí zajímal verejný život, v sobotu chodili na brigády. Pozdávali sa im Dubčekove zmeny, dokonca aj veľké rožky volali jeho menom. Krajina bola podľa mňa naštartovaná správnym smerom. Medi ľuďmi panovalo nadšenie. Tešili sme sa, že sa otvoríme svetu,“ spomína dnes už 58 –ročný Pavel.
V noci z utorka na stredu v auguste 1968 prekročili vojská Zväzu sovietskych socialistických republík, Poľska, Bulharska, Nemeckej demokratickej republiky a Maďarska československé hranice. Boli to dni nabité emóciami a bolesťou.
„Tri dni predtým, ako k nám vpadli, sme sa vracali z dovolenky z Bulharska. Všade nás zastavovali vojenské hliadky. Netušili sme, čo sa deje. Mama ma v tú osudnú noc zobudila okolo tretej v noci. Povedala mi, že nás obsadili Rusi. Najskôr som tomu nechcel veriť. Správy z rádia však zneli neúprosne: Rusi vpadli na naše územie. Je to okupácia. Ľudia, poďte do ulíc! A my sme šli. Najskôr sme ich čakali nad Opatovou. Boli sme zvedaví na tie slávne ruské tanky. Keď sme ich však videli, boli sme sklamaní. Do Lučenca ich vtrhlo najmenej tridsať. Mali pod kontrolou všetky strategické body. Niektorí vojaci hádam ani nevedeli, kde sú a prečo sú tu. Žiadna kontrarevolúcia tu nebola, ľudia ich vítali s nepríjemnými heslami, zaťatými päsťami, ale s holými rukami! Nikdy som nezažil toľko emócií, také odhodlania, takú chuť zastaviť tie tanky,“ tvrdí Pavel.
Nemysleli sme na strach, chceli sme ich zastaviť
Už v júli sa pošuškávalo, že nebude dobre. Vtedy si do našej vlasti spravil výlet Brežnev. Nepáčilo sa mu u nás. Naše mestá boli na inej úrovni ako tie jeho. „Áno, keby nie okupácie, mohla sa naša krajina uberať úplne iným smerom,“ povzdychne si Pavel. Spolu s ostaným kamarátmi písali a vylepovali letáky. Boli na nich vety, za ktoré sa vtedy zatváralo: Zväz sovietskych fašistických republík, Běž domú Ivane, Lenin vstávaj, Brežnev sa zbláznil, My vás tu nechceme, choďte tam, odkiaľ ste prišli...
„Ani sme nepomysleli na strach. Chceli sme to zastaviť. Za každú cenu. Spomínam si, že si dvaja chlapci doniesli bal červeného papiera. Pred budovou komunistickej strany ho rozložili a jeden po ňom vykračoval a zosmiešňoval Brežneva. Išiel do väzenia. Podobne ako tí, ktorí k toľko omieľanému heslu „So Sovietskym zväzom na večné časy“ pripísali slovíčko pokoj. Odišiel som do Bratislavy. Tam boli väčšie demonštrácie ako v Lučenci. Keď sa prvého januára 1969 v Prahe upálil Ján Palach, na našej Univerzite Komenského sme mali vyvesený jeho portrét. Prišli tajní a strhli ho. Vyšli sme do ulíc. Hold mu vzdalo vyše desaťtisíc ľudí. Ani po štyroch mesiacoch presviedčania, vypočúvania sa ľud nevzdával. V tom roku som začal trénovať v prvom karate klube na Slovensku. Tam som spoznal Dubčekovho syna. V karate bol vynikajúci, no nikdy nesmel reprezentovať, aby sa jeho meno nedostalo na verejnosť. Rozprával nám, ako trpí jeho rodina, ako strážia jeho otca. Raz jeden redaktor časopisu Šport zverejnil jeho fotografiu na titulke. Okamžite ho vyhodili z roboty. Bola to doba temna. Veľa mladých ľudí sa nedostalo na vysoké školy, mnohí učitelia skončili pri lopate a mnohí tí, ktorých nevedeli umlčať, vo väzení. Bolo 20. storočie a uprostred Európy sa premávali tanky. V roku 1977 som šiel moju dcéru zapísať do prvej triedy. Do dotazníka som musel napísať aj to, či som členom strany. To ma tak rozčúlilo, že som sa súdruha opýtal, či v prípade ak nie som, budem musieť moju dcéru vyučovať doma. Tých absurdností totality bolo viac. Trénovali sme na pedagogickej škole karate. Bolo to v čase, keď sa nacvičovala spartakiáda. Jedna zapálená cvičiteľka prišla ku mne, aby sme ich pustili do telocvične, lebo oni plnia vznešený cieľ a karate je iba západný šport. Tak som ju niekam poslal. „Aparátčici“ mi volali hneď na druhý deň. Ako som si to mohol dovoliť. Týždeň som mal zbalené veci. Myslel som si, že si po mňa prídu,“ objasňuje niektoré absurdity bývalého režimu rodák z Lučenca.
Som rád, že sme Európania
Pri Detve hádzali na tanky kamene. Na Štefánikovom námestí v Bratislave vznikla fotka, ktorá neskôr obletela svet a zaradila sa do histórie svetovej fotografie. Bol na nej mladý muž Emil Galla. S odhalenou hruďou šiel proti tanku. Ľudia utekali z rodnej vlasti. Za slobodou, na západ.
„Aj z Lučenca odišlo niekoľko rodín. Niektoré v čase, keď k nám vtrhli tanky, boli na dovolenke a už sa nevrátili domov,“ hovorí Pavel. Nasledovali roky totality.
„Bola taká doba. Musel dozrieť čas, aby ľudia opäť vyšli do ulíc. Keď som v roku 1989 stál na námestí, opäť som si pripol na hruď portrét politika Václava Havla. Som rád, že kazajka, v ktorej sme boli spútaní viac ako dvadsať rokov, je dnes už minulosťou. Sme Európania, niekde uprostred Európy bez tankov a totalitného režimu. Paráda! A možno sa dožijem aj chvíle, keď sa ľudia opäť budú zaujímať o verejný život a s hrdosťou budú vyslovovať mená politikov,“ dodá P. Strhársky.


  1. Dychvyrážajúci pohľad do domu na juhu Slovenska (+ FOTO) 2 137
  2. Ľudia z jednej ulice v Lučenci sa v daždi hanbia chodiť do mesta (+ FOTO) 2 044
  3. Kalinovčan unikal pred políciou. Postrelený skočil v nemocnici 908
  4. Nové zistenia prepisujú históriu: Lučenec je starší ako sa doteraz uvádzalo 467
  5. V Lučenci auto zrazilo tínedžera. Vodič ušiel (+ FOTO) 390
  6. Bíli Andeli v Lučenci dolietali (+ FOTO A VIDEO) 340
  7. Víťazný návrat Kruna Krajnoviča do Lučenca (+ FOTO A VIDEO) 187
  8. Hrdinské činy nezostali bez povšimnutia. Ocenili hasičov Foto 156
  9. V meste je dostatok pracovnej sily, uvítali by nového investora 111
  10. Lučenskú všeobecnú nemocnicu zahrnuli do novej siete urgentných príjmov 95

Najčítanejšie správy

Novohrad

Dychvyrážajúci pohľad do domu na juhu Slovenska (+ FOTO)

Deti vyrastajú v neľudských podmienkach v malej dedine na Gemeri.

Ľudia z jednej ulice v Lučenci sa v daždi hanbia chodiť do mesta (+ FOTO)

Gondová: Vraj si máme na konci ulice postaviť skrinky s prezúvkami.

Kalinovčan unikal pred políciou. Postrelený skočil v nemocnici

Mladý muž mal v aute takmer kilogram marihuany.

Nové zistenia prepisujú históriu: Lučenec je starší ako sa doteraz uvádzalo

Lučenec sa v historických dokumentoch spomína omnoho skôr, ako sme si doteraz mysleli.

Blízke regióny

Na strednom Slovensku husto sneží, Donovaly a Šturec uzatvorili pre nákladné autá

Na horských priechodoch napadlo okolo 10 - 15 centimetrov čerstvého snehu.

Trojica dobrovoľných hasičov pomohla pri požiari auta na R1. Za zásah ju ocenili

Ocenenia sa dočkali aj žiarski profesionálni hasiči, a to za ich športové výkony.

Vodič, ktorý zrazil ženu, ušiel

Polícia pátra po neznámom vozidle, hľadá aj svedkov nehody.

Má výdatne snežiť na viacerých miestach Slovenska

Hydrometeorologický ústav varuje pred tvorbou snehových jazykov.

Psíka majiteľ uviazal o stĺp pri ceste a zmizol

Bezradný chlpáčik dlhé hodiny čakal, či sa majiteľ vráti. Nevrátil sa, psíka sa ujali v útulku.

Všetky správy

Prechádzal cez steny, nechal zmiznúť slona. Jeho storočný trik dodnes nerozlúštili

Bol január 1918 a jeden z najznámejších kúzelníkov všetkých čias Harry Houdini predviedol číslo, ktoré je dodnes záhadou. Rovnako ako jeho smrť.

Progresívne Slovensko neprekvapilo, povedie ho Štefunko. Trúfa si na 15 percent

Nové tváre ustanovujúci snem nepriniesol. Slovo na ňom však dostalo viacero známych podporovateľov.

Kuzminová: Presvedčila som sa, že chyba nie je v streleckej forme

Slovenská biatlonistka je bez stresu a vo väčšej pohode. V stíhacích pretekoch skončila jedenásta.

Muži ani len nevedia, ako málo orgazmov majú ich ženy

Význam klitorisu chápu, no medzi pohlaviami je stále veľká orgazmová priepasť.

Šatan chce zvolať mimoriadny výbor, Kohút by pre Országha prerušil ligu

Pôjde asistent reprezentačného trénera Vladimír Országh na olympiádu?