Sobota, 25. marec, 2023 | Meniny má Marián

Okupácia - Nikto ich k nám nevolal

Je to už štyridsať rokov, čo k nám vtrhli vojská Varšavskej zmluvy. Prišli bez pozvania. Neohlásené. V stredu 21. augusta mali pod kontrolou celé územie. Zostali tu dlhých dvadsaťjeden rokov. V čase okupácie mal Lučenčan Pavel Strhársky osemnásť rokov.

V tú osudnú noc nás obsadili vojská Varšavskej zmluvy
„Tie dni a roky normalizácie mali takú zvláštnu príchuť. Najskôr to bol hnev, potom strach a neskôr apatia. Čierne dni prišli na ruských tankoch a trvali veľmi dlho. V máji som zmaturoval. S hrdosťou som nosil odznaky s portrétmi Dubčeka a Svobodu. Boli to obľúbení politici. Ľudí zajímal verejný život, v sobotu chodili na brigády. Pozdávali sa im Dubčekove zmeny, dokonca aj veľké rožky volali jeho menom. Krajina bola podľa mňa naštartovaná správnym smerom. Medi ľuďmi panovalo nadšenie. Tešili sme sa, že sa otvoríme svetu,“ spomína dnes už 58 –ročný Pavel.
V noci z utorka na stredu v auguste 1968 prekročili vojská Zväzu sovietskych socialistických republík, Poľska, Bulharska, Nemeckej demokratickej republiky a Maďarska československé hranice. Boli to dni nabité emóciami a bolesťou.
„Tri dni predtým, ako k nám vpadli, sme sa vracali z dovolenky z Bulharska. Všade nás zastavovali vojenské hliadky. Netušili sme, čo sa deje. Mama ma v tú osudnú noc zobudila okolo tretej v noci. Povedala mi, že nás obsadili Rusi. Najskôr som tomu nechcel veriť. Správy z rádia však zneli neúprosne: Rusi vpadli na naše územie. Je to okupácia. Ľudia, poďte do ulíc! A my sme šli. Najskôr sme ich čakali nad Opatovou. Boli sme zvedaví na tie slávne ruské tanky. Keď sme ich však videli, boli sme sklamaní. Do Lučenca ich vtrhlo najmenej tridsať. Mali pod kontrolou všetky strategické body. Niektorí vojaci hádam ani nevedeli, kde sú a prečo sú tu. Žiadna kontrarevolúcia tu nebola, ľudia ich vítali s nepríjemnými heslami, zaťatými päsťami, ale s holými rukami! Nikdy som nezažil toľko emócií, také odhodlania, takú chuť zastaviť tie tanky,“ tvrdí Pavel.
Nemysleli sme na strach, chceli sme ich zastaviť
Už v júli sa pošuškávalo, že nebude dobre. Vtedy si do našej vlasti spravil výlet Brežnev. Nepáčilo sa mu u nás. Naše mestá boli na inej úrovni ako tie jeho. „Áno, keby nie okupácie, mohla sa naša krajina uberať úplne iným smerom,“ povzdychne si Pavel. Spolu s ostaným kamarátmi písali a vylepovali letáky. Boli na nich vety, za ktoré sa vtedy zatváralo: Zväz sovietskych fašistických republík, Běž domú Ivane, Lenin vstávaj, Brežnev sa zbláznil, My vás tu nechceme, choďte tam, odkiaľ ste prišli...
„Ani sme nepomysleli na strach. Chceli sme to zastaviť. Za každú cenu. Spomínam si, že si dvaja chlapci doniesli bal červeného papiera. Pred budovou komunistickej strany ho rozložili a jeden po ňom vykračoval a zosmiešňoval Brežneva. Išiel do väzenia. Podobne ako tí, ktorí k toľko omieľanému heslu „So Sovietskym zväzom na večné časy“ pripísali slovíčko pokoj. Odišiel som do Bratislavy. Tam boli väčšie demonštrácie ako v Lučenci. Keď sa prvého januára 1969 v Prahe upálil Ján Palach, na našej Univerzite Komenského sme mali vyvesený jeho portrét. Prišli tajní a strhli ho. Vyšli sme do ulíc. Hold mu vzdalo vyše desaťtisíc ľudí. Ani po štyroch mesiacoch presviedčania, vypočúvania sa ľud nevzdával. V tom roku som začal trénovať v prvom karate klube na Slovensku. Tam som spoznal Dubčekovho syna. V karate bol vynikajúci, no nikdy nesmel reprezentovať, aby sa jeho meno nedostalo na verejnosť. Rozprával nám, ako trpí jeho rodina, ako strážia jeho otca. Raz jeden redaktor časopisu Šport zverejnil jeho fotografiu na titulke. Okamžite ho vyhodili z roboty. Bola to doba temna. Veľa mladých ľudí sa nedostalo na vysoké školy, mnohí učitelia skončili pri lopate a mnohí tí, ktorých nevedeli umlčať, vo väzení. Bolo 20. storočie a uprostred Európy sa premávali tanky. V roku 1977 som šiel moju dcéru zapísať do prvej triedy. Do dotazníka som musel napísať aj to, či som členom strany. To ma tak rozčúlilo, že som sa súdruha opýtal, či v prípade ak nie som, budem musieť moju dcéru vyučovať doma. Tých absurdností totality bolo viac. Trénovali sme na pedagogickej škole karate. Bolo to v čase, keď sa nacvičovala spartakiáda. Jedna zapálená cvičiteľka prišla ku mne, aby sme ich pustili do telocvične, lebo oni plnia vznešený cieľ a karate je iba západný šport. Tak som ju niekam poslal. „Aparátčici“ mi volali hneď na druhý deň. Ako som si to mohol dovoliť. Týždeň som mal zbalené veci. Myslel som si, že si po mňa prídu,“ objasňuje niektoré absurdity bývalého režimu rodák z Lučenca.
Som rád, že sme Európania
Pri Detve hádzali na tanky kamene. Na Štefánikovom námestí v Bratislave vznikla fotka, ktorá neskôr obletela svet a zaradila sa do histórie svetovej fotografie. Bol na nej mladý muž Emil Galla. S odhalenou hruďou šiel proti tanku. Ľudia utekali z rodnej vlasti. Za slobodou, na západ.
„Aj z Lučenca odišlo niekoľko rodín. Niektoré v čase, keď k nám vtrhli tanky, boli na dovolenke a už sa nevrátili domov,“ hovorí Pavel. Nasledovali roky totality.
„Bola taká doba. Musel dozrieť čas, aby ľudia opäť vyšli do ulíc. Keď som v roku 1989 stál na námestí, opäť som si pripol na hruď portrét politika Václava Havla. Som rád, že kazajka, v ktorej sme boli spútaní viac ako dvadsať rokov, je dnes už minulosťou. Sme Európania, niekde uprostred Európy bez tankov a totalitného režimu. Paráda! A možno sa dožijem aj chvíle, keď sa ľudia opäť budú zaujímať o verejný život a s hrdosťou budú vyslovovať mená politikov,“ dodá P. Strhársky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najčítanejšie na My Novohrad

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vyvýšené záhony ako novodobý trend v záhradkárstve
  2. Jazdiť v lete na saniach? Na Madeire vám ukážu, že sa to dá
  3. Prvá banka spustila pravidelné investovanie do ETF fondov
  4. Dostupný elektromobil podľa Volkswagenu? Privítajte ID.2all!
  5. Stáli pred krachom. Firmy prezrádzajú recept na prežitie kríz
  6. Developer ITB pomáha naplniť túžbu po vlastnom bývaní
  7. Ako môžu elektromobily znížiť náklady vašej firmy?
  8. Okuliarové šošovky ZEISS SmartLife
  1. Sodastream sa mení
  2. Vyvýšené záhony ako novodobý trend v záhradkárstve
  3. Jazdiť v lete na saniach? Na Madeire vám ukážu, že sa to dá
  4. Marec, poberaj sa, starec - do dôchodku na úrovni
  5. Už 110 rokov súčasťou každej domácnosti. ALPA oslavuje jubileum
  6. Lekárka z Ameriky: Kvalita medicíny v Šaci na mňa zapôsobila
  7. Výšku finančných darov zvolili zákazníci Tesca vo Zvolene
  8. Najväčší súboj obnovených pamiatok prebieha online
  1. Stáli pred krachom. Firmy prezrádzajú recept na prežitie kríz 8 264
  2. Čím je Azúrové pobrežie tak príťažlivé? Zistíte po pár chvíľach 5 694
  3. Náš mobil môžu ovládať na diaľku, ale dá sa tomu zabrániť 4 179
  4. Okuliarové šošovky ZEISS SmartLife 4 074
  5. Vyvýšené záhony ako novodobý trend v záhradkárstve 3 798
  6. Jazdiť v lete na saniach? Na Madeire vám ukážu, že sa to dá 3 336
  7. Amazon v Seredi dáva veciam druhý život 2 686
  8. Doba nízkych úrokov je späť. Garantovaná hypotéka 1,49% 2 561

Blogy SME

  1. Rastislav Puchala: Táto republika je v háji
  2. Post Bellum SK: Ľudáci sa zbavili najprv židovských dievčat a mladých žien
  3. Anton Kovalčík: Kde bolo tam bolelo, alebo ako Voloďa kariéru robil. 3 - Petrohrad a Moskva.
  4. Ivan Bošňák: Menej Agresivity a viac Analytiky pani Kovačič Hanzelová
  5. Štefan Vidlár: Máme strom
  6. Ľudmila Križanovská: Psi brešú a karavána ide ďalej, pani Saková
  7. Radovan Čipka: Ako Klus do Európy klusá a na Slovensko hanbu fľusá
  8. Anton Lisinovič: 8 kníh prečítaných za rok 2022
  1. Radko Mačuha: V Moskve nie je všetko s kostolným poriadkom. 8 961
  2. Martin Kugla: Nenechajte Valla zničiť Petržalku! 6 641
  3. Magdaléna Cifrová: Rozdielna emočná výbava chlapcov a smutná prognóza nedostatku učiteľov 3 663
  4. Radovan Čipka: Podceňujeme intelekt tých, čo píšu "pekný chlapi" 3 481
  5. Michal Porubän: Desatoro Maroša Žilinku 3 424
  6. Rastislav Puchala: Ohavnosť spustošenia 3 084
  7. Ján Valchár: Gáaga! Gáaga! (plus ruský útok na Avdijivku) 3 053
  8. Matúš Baňas: Reforma vzdelávania na Slovensku - poďme spáliť aj posledné zvyšky toho dobrého, čo v slovenskom školstve ostalo 2 460
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  2. Monika Nagyova: Moje blogovanie dosiahlo plnoletosť. Čitatelia mi občas dajú zabrať.
  3. Jiří Ščobák: Chcete od Hegera krev?
  4. Jiří Ščobák: Jak vykrmit akvárium?
  5. Jiří Ščobák: Ako zdaniť dividendy z akcií a ETF? Ako konkrétne vyplniť daňové priznanie?
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 57. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 1/2 (1989)
  7. Jiří Ščobák: Recenze služby: Tři roky se Slovnaftbajkem (aneb Bratislava bez auta a električenky)
  8. Monika Nagyova: Máte v okolí ľudí posadnutých upratovaním? Niet im pomoci.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Petrivaldského vila v Hnúšti

Stavba je achitektonickým riešením výnimočnou nielen v Hnúšti a okolí, ale i celom regióne Gemer.


14 h
Plážové kúpalisko v Tornali je mimo prevádzky od roku 2019.

Plážové kúpalisko chcú opäť sprevádzkovať na budúci rok.


SITA 14 h
Obvinený 17-ročný páchateľ.

Sedemnásťročnému páchateľovi sa len v januári skončila podmienka.


21 h
Počas medzinárodného vojenského cvičenia Slovenský štít 2023, ktoré prebiehalo vo Výcvikovom centre Lešť.

Po prvýkrát je súčasťou aj jednotka aktívnych záloh z práporu na východe krajiny.


23. mar

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Jeden z najväčších hitov nahral len z recesie.


23 h

Ako hráč našiel najlepšie podmienky v Považskej Bystrici a bol aj pri historickom postupe. V trénerskej kariére zažil nejedno sklamanie.


23. mar

Napadnutého muža previezli záchranári do nemocnice.


23. mar

Od roku 2016 bolo jaskyniarom jasné, že ľad v jaskyni pomaly končí.


19 h

Blogy SME

  1. Rastislav Puchala: Táto republika je v háji
  2. Post Bellum SK: Ľudáci sa zbavili najprv židovských dievčat a mladých žien
  3. Anton Kovalčík: Kde bolo tam bolelo, alebo ako Voloďa kariéru robil. 3 - Petrohrad a Moskva.
  4. Ivan Bošňák: Menej Agresivity a viac Analytiky pani Kovačič Hanzelová
  5. Štefan Vidlár: Máme strom
  6. Ľudmila Križanovská: Psi brešú a karavána ide ďalej, pani Saková
  7. Radovan Čipka: Ako Klus do Európy klusá a na Slovensko hanbu fľusá
  8. Anton Lisinovič: 8 kníh prečítaných za rok 2022
  1. Radko Mačuha: V Moskve nie je všetko s kostolným poriadkom. 8 961
  2. Martin Kugla: Nenechajte Valla zničiť Petržalku! 6 641
  3. Magdaléna Cifrová: Rozdielna emočná výbava chlapcov a smutná prognóza nedostatku učiteľov 3 663
  4. Radovan Čipka: Podceňujeme intelekt tých, čo píšu "pekný chlapi" 3 481
  5. Michal Porubän: Desatoro Maroša Žilinku 3 424
  6. Rastislav Puchala: Ohavnosť spustošenia 3 084
  7. Ján Valchár: Gáaga! Gáaga! (plus ruský útok na Avdijivku) 3 053
  8. Matúš Baňas: Reforma vzdelávania na Slovensku - poďme spáliť aj posledné zvyšky toho dobrého, čo v slovenskom školstve ostalo 2 460
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  2. Monika Nagyova: Moje blogovanie dosiahlo plnoletosť. Čitatelia mi občas dajú zabrať.
  3. Jiří Ščobák: Chcete od Hegera krev?
  4. Jiří Ščobák: Jak vykrmit akvárium?
  5. Jiří Ščobák: Ako zdaniť dividendy z akcií a ETF? Ako konkrétne vyplniť daňové priznanie?
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 57. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 1/2 (1989)
  7. Jiří Ščobák: Recenze služby: Tři roky se Slovnaftbajkem (aneb Bratislava bez auta a električenky)
  8. Monika Nagyova: Máte v okolí ľudí posadnutých upratovaním? Niet im pomoci.

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu