ieľom ozdravného procesu je predísť nútenej správe a zabrániť ďalšiemu zvyšovaniu záväzkov. Primátor Dubovský je trestne stíhaný.
Primátor tvrdí, že obvinenie je vymyslené
Existuje reálny predpoklad, že mesto sa po zavedení ozdravného režimu má šancu vyhrabať z dlhov a začať normálne fungovať. Všetko však závisí od disciplíny a taktiky manažmentu mesta.
Na čele Tornale už druhé volebné obdobie stojí Ladislav Dubovský. Ten je populárny vďaka koncertom a iným kultúrnym aktivitám najmä u mládeži a rómskeho etnika. Je obvinený zo zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Vyšetrovateľ v Revúcej začal 16. mája voči primátorovi trestné stíhanie za spomínaný zločin
„V presne nezistenom období prvého polroku 2006 bez súhlasu mestského zastupiteľstva a v rozpore so schváleným rozpočtom mesta čerpal z pokladne aj z bežného účtu mesta peňažné prostriedky bez vydokladovania účelu ich použitia. Peniaze použil na financovanie najmenej deviatich kultúrnych podujatí organizovaným Mestom Tornaľa pre svojich obyvateľov. Príjmy z kultúrnych podujatí prevzal, ale nedošlo k ich zúčtovaniu. Peniaze boli použité na doteraz neznámy účel. Mestu spôsobil škodu za viac ako 1,4 milióna korún. Obvinený je stíhaný na slobode. Hrozí mu trest odňatia slobody na tri až desať rokov,“ povedala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici Mária Faltániová.
Primátor obvinenia zo zneužitia mestských peňazí odmieta. „Necítim sa vinný, mesto som nepoškodil, svedomie mám čisté,“ uviedol pre médiá. Pripustil, že v účtovníctve sa stala chyba a obvinenie berie ako útok na jeho osobu. Viacerí poslanci sa však prikláňajú k názoru, že Dubovský si s rozpočtom nakladal po svojom. Financovanie koncertov má za úlohu preveriť hlavný kontrolór mesta Mikuláš Cmorík, ktorý dostal za úlohu prísne kontrolovať každý výdaj mesta. Poslanci majú na neodborné hospodárenie mesta rôzne názory.
Základné opatrenia sme už urobili
„Boli sme donútení prijať ozdravný režim a nebolo to pre nás ľahké rozhodnutie. To, že sme doteraz nedokázali ustrážiť financie, je chyba nás všetkých. Poslancov, primátora, viceprimátora, prednostu, ale aj hlavného kontrolóra. Niektoré opatrenia sme už urobili. Máme ozdravný režim, odvolali sme viceprimátora Gyulu Meszárosa, primátor odvolal prednostu a hlavný kontrolór bude musieť predložiť správu, v ktorej objasní, kde a ako sa použili peniaze na doterajšie investície, ako sa nakladalo s majetkom mesta. Začiatkom roku 2007 si mesto zobralo investičný úver vo výške 50 miliónov korún. Primátor si myslel, že keď má peniaze, môže robiť desať vecí naraz. Tu bola podľa mňa chyba. Začali sa naraz viaceré investičné akcie, ako budovanie Námestia umelcov, rekonštrukcia mestského úradu, kultúrneho strediska, základnej školy, futbalového ihriska, skrátka, nešlo sa na to premyslene. Dobrý hospodár si rozmyslí, na čo má a do čoho môže investovať, u nás sa to všetko dialo v takom, podľa mňa, hurá systéme. Na niektoré akcie zrejme ani neboli vypísané výberové konania, zákazky šli priamym zadaním,“ skonštatoval nezávislý poslanec Attila Legát, ktorý je zároveň predsedom investično - finančnej komisie.
Za 180 dní môžeme dlh mesta znížiť
„Primátor poslancov dostatočne neinformoval o všetkých investíciách, ktoré sa realizovali pod hlavičkou mesta. V novembri minulého roku malo mesto neuhradené faktúry za 10 miliónov korún. Vo februári tohto roku to už bolo 17 miliónov a v apríli až 33 miliónov. Podľa mňa sme tieto peniaze mali investovať do opráv ciest alebo kanalizácie. Ozdravný režim bol nevyhnutný. Odteraz každá faktúra, objednávka, úhrada v hotovosti, ale aj jazda prejde rukami hlavného kontrolóra. Dôjde aj k prepúšťaniu zamestnancov mestského úradu. Sú to nelichotivé opatrenia, ale nevyhnutné pre ďalší chod nášho mesta,“ tvrdí nezávislý poslanec Ľudovít Katona.
„Ozdravný režim bude trvať 180 dní. Pre mesto bol nevyhnutný. Do takejto situácie sme sa nemuseli dostať, keby sme my, poslanci, boli lepšie informovaní. Od hlavného kontrolóra sme nemali dostatočné výstupy, aby sme sa vedeli zorientovať v dlhoch mesta. Pritom sme sa ich viac ráz dožadovali. Z mestského úradu bolo už prepustených 13 ľudí. Peniaze by mali prísť aj z odpredaja majetku mesta. Verím, že z dlhu ukrojíme minimálne 17 miliónov a chod mesta nebude ohrozený,“ hovorí Zoltán Cigáň.
Najviac mesto dlhuje firme Strabag
„Zodpovednosť nesieme všetci. Poslanci, primátor aj kontrolór, ale aj iní vedúci pracovníci na mestskom úrade. Vina je kolektívna. Mesto minulo viac, ako si mohlo dovoliť. Zle hospodárilo a preto sme sa dostali do ťažkostí. Najväčšie podlžnosti máme u firmy Strabag, ktorá nám opravovala miestne komunikácie. Opravy boli nevyhnutné, ale táto investičná akcia sa mala rozložiť na tri roky a nie na rok a pol. Je to beh na dlhé trate, pri ktorom je potrebné si rovnomerne rozložiť sily. Dlh mesta je vyše tridsať miliónov. No verím, že v ozdravnom režime sa s ním dokážeme vysporiadať,“ tvrdí poslanec Peter Dobias.
„Nechcem nikoho obviňovať. Za terajší stav nesú vinu aj niektorí poslanci. Koncom minulého roka mestský parlament odsúhlasil primátorovi možnosť robiť zmeny v mestskom rozpočte. Týmto dostal do rúk prakticky neobmedzené možnosti. Proti sme hlasovali piati. Stalo sa napríklad, že úrad kúpil auto a my sme mali jeho kúpu odsúhlasiť vtedy, keď už pol roka jazdilo. Podobných prípadov bolo viac. Materiály dostávame tesne pred zastupiteľstvom, nemáme čas si naštudovať podklady a veľa ráz vlastne ani nevieme, o čom ideme zahlasovať. Ešte donedávna mal primátor v radoch poslancov väčšinu, ktorá mu bez problémov odhlasovalo takmer všetko. Tá presadzovala aj to, že zasadnutia budú len raz za dva mesiace. Bol som proti.
Situácia sa zmenila. Koncom mája nám hlavný kontrolór oznámil, že mesto je zadĺžené. Bol dlhšie na maródke, asi preto nám to oznámil tak neskoro. Viem, že predchádzajúci mestský parlament podal na primátora trestné oznámenie z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Údajne z mestskej pokladne financoval niektoré kultúrne podujatia. Som predsedom kultúrnej komisie. No o niektorých kultúrnych akciách sa dozviem už len na zastupiteľstve,“ skonštatoval Ladislav Iván.
Poslanci tvrdia, že Dubovský mal voľnú ruku
„Z terajšej situácie som smutný a aj nahnevaný. Od začiatku som upozorňoval na to, že takto sa mesto riadiť nedá,“ povedal István Hunyák. Podobný názor zastáva aj Ladislav Lax: „Na problémy som upozorňoval od začiatku. Prijali sme uznesenie podľa ktorého mal primátor právomoc meniť a rozhodovať o rozpočte. Takéto absurdné uznesenie, nemá hádam žiadne mesto na Slovensku. Dubovský mal voľnú ruku. Mesto skončilo tam, kde skončilo. Hospodárilo sa nerozumne. Osobne som bol za nútenú správu, aj keď je to pre mesto zlé riešenie. No podľa mňa by sa skôr mesto dostalo do normálnych koľají. Za terajšiu situáciu môže primátor, viceprimátor, hlavný kontrolór. Poslanci SMK sa písomne dožadovali predloženia rozpočtu na rekonštrukciu hlavného námestia, ako aj to, kde sa použili peniaze z úveru, ktorý si mesto zobralo. Do dnešného dňa sme nedostali odpoveď.“
Gyula Meszáros je poslancom a donedávna zastával aj funkciu viceprimátora Mesta Tornaľa. Ozdravný režim vníma ako potrebný krok pre chod mesta. „To, že ma poslanci odvolali, beriem ako fakt. Majú na to právo a viac to neriešim. Od roku 1989 sa v Tornali nepostavilo toľko ako za posledný rok. O investíciách rozhodoval primátor. Je pravda, že aj ja som mohol upozorniť na fakt, že mesto sa zadlžuje. Primátor podľa mňa mal na to dôvod. Myslel si, že po prijatí eura pôjdu ceny za tovar aj služby hore. Preto nasadil tak vysoké tempo a mesto má na krku 32–miliónový dlh,“ tvrdí Meszáros.
Dlhy mesta sú 33 miliónov korún. Za 180 dní by mali klesnúť pod hranicu 17,5 milióna korún. Prvé opatrenia majú už v Tornali za sebou. Znížili plat primátora, ktorý doteraz poberal vyše stotisíc v hrubom mesačne, na polovicu, prepustili zamestnancov mestského úradu, vymenili prednostu, odvolali viceprimátora, kontrolujú každý výdaj. Musí ho odsúhlasiť hlavný kontrolór.
V prípade, že neúmernú dlhovú zaťaženosť neznížia, prídu tvrdšie opatrenia. Nútená správa, kde by už mesto samo nemohlo rozhodovať o riešení svojich problémov. Bola by to už záležitosť núteného správcu.
