Parašutisti od nás odchádzali spokojní. Drobné nedostatky so stravou i ruskou hymnou nám iste prepáčia. Na týchto majstrovstvách sa zúčastnilo 29 štátov, takže stravou z jednej jedálne všetkým len ťažko vyhovieť. Ruská hymna? To už bolo horšie. Keby sa to stalo len raz, dá sa to pochopiť. Ale keď hymna nešla ani pri záverečnom oceňovaní víťazného družstva, to je ozaj nepochopiteľné. Žiaľ, stalo sa. Verme, že Rusi ospravedlnenie príjmu. Asi najdôležitejším faktorom úspechu majstrovstiev bolo pomerne dobré počasie. Toho, keďže takmer celý týždeň pred súťažami pršalo a boli aj búrky, sa organizátori obávali najviac. Počasie sa však umúdrilo a všetky súťažné disciplíny sa „odskákali“. Zahraničné výpravy odišli spokojné.
Domáci, ktorí si radi na všetko pohundrú, až takí spokojní neboli. Staršie ročníky budú každé majstrovstvá porovnávať s tými našimi prvými z roku 1982. No zdroje, ktoré vtedy uvoľnil štát, dnes už nedá organizátorom nikto. V dnešnej situácii sa nedá očakávať, že vláda kvôli majstrovstvám celý Lučenec nanovo prestavia. Mestá si musíme dávať do poriadku sami. Asi to tak má byť. Veď sami najlepšie vieme, čo naozaj potrebujeme a na čo máme.
Pri otvorení majstrovstiev viacerí nadávali, že neprišiel ani predseda vlády a ani prezident. Niekto to vraj ľuďom sľúbil. Prezident nakoniec predsa len prišiel. Ale až vo štvrtok. „Predseda vlády sa do Lučenca vôbec nechystal. Už pol roka vopred mal dohodnutý iný program,“ vysvetľuje predseda organizačného výboru Branislav Hámorník. Prezident prišiel vo štvrtok preto, aby pri jednej návšteve rodného Novohradu pozdvihol prestíž majstrovstiev i novohradského festivalu. Vyšlo to. Až na to, že pri oceňovaní čiastkových výsledkov, pri ktorých medaily odovzdával prezident, si organizátori vybrali našu klasickú „akademickú štvrťhodinku“. Športovcov nechali na tridsaťstupňovej horúčave dobrých dvadsať minút čakať na príchod „vrchnosti“ na tribúnu. Športovci sa im patrične poďakovali. Kolektívnym piskotom.
Návštevníci Lučenca, napodiv však hlavne domáci, sa sťažovali na slabú propagáciu. Treba priznať, že naozaj bola slabšia. Chýbali plagáty a veľké propagačné pútače. No celá propagácia sa robila na poslednú chvíľu. Nebyť príspevkov od vlády, jej premiéra a predsedu župy, pravdepodobne by nebola žiadna. Neboli na ňu peniaze. No a mesto i obec si sami musia spytovať svedomie, či pre pritiahnutie návštevníkov urobili všetko, čo mohli. Len jednu reklamu zvládlo mesto „výborne“. Primátorovu fotku na autobuse, ktorý bezplatne vozil ľudí z mesta na letisko a späť. Tá pútala oveľa väčšiu pozornosť ako informácie o tom, kam a načo autobus chodí. Možno aj preto chodil skoro prázdny.
Pozornosť centrálnych médií týmto majstrovstvám sveta je asi zbytočné osobitne komentovať. To videli všetci. Nebola takmer žiadna. Asi sa mal „uplácať“ aj verejnoprávny rozhlas a televízia. Žiaľ, podľa predstáv organizátorov sa celkom nenaplnil ani hlavný zámer tohto podujatia, aby mesto i celé okolie „ žilo s majstrovstvami“. Sprievodných podujatí bolo síce veľa, no boli priveľmi komorné. Vtiahnutiu ľudí do atmosféry majstrovstiev zjavne chýbala spomínaná účinná propagácia. Možno to už nabudúce bude lepšie.
Športovci však odišli, chvalabohu, spokojní! Takže to nabudúce nie je vôbec stratené.
