„Veľa hráčov z mužstva v Ružinej poznám z čias, keď som hrával v Tomášovciach a v lučenskom LAFC. So zohratím sa som nemal žiadne problémy a chcel by som byť kvalitnou posilou kádra,“ hovorí Zsolt, ktorý s futbalom začal už ako šesťročný. Najprv hrával v I. triede v Biskupiciach. Neskôr sa stal hráčom fiľakovského dorastu. „Prvé väčšie skúsenosti s futbalom som mal v III. lige v Tornali. Odtiaľ som odišiel na rok do maďarského Vácu, kde som bol vtedy v kádri druholigového mužstva. Bolo tam dobre, ale bol som tam sám a domov ma dotiahla láska,“ spomína futbalista. Zaľúbený chlapec sa rozhodol vrátiť späť do FTC Fiľakovo. Najviac ho prekvapilo odvolanie trénera Eugena Bariho počas jarnej sezóny. „Neviem, čo sa udialo. Zrejme mu okolnosti nedovolili zotrvať na tomto poste. Je mi to však ľúto, pretože je to človek, ktorý vo futbale niečo dokázal,“ dodá športovec. Tvrdí, že v Ružinej má dnes lepšie podmienky ako vo Fiľakove. „Nechcel som robiť koordinátora verejno – prospešných prác. Môj život je futbal,“ hovorí Zsolt, ktorý roky hrával v Tomášovciach. S týmto mužstvom zažil dvakrát postup. Rovnako bol pri postupe lučenského LAFC do I. ligy. „Zatiaľ sa mi najlepšie hralo v Tomášovciach. Vtedy tamojší futbal sponzoroval p. Halaj. Svoje záväzky voči hráčom si plnil. Aj v Lučenci bolo dobre. Teraz som spokojný v Ružinej. Jožo Líška je tiež človek, ktorý to, čo sľúbi, aj dodrží. Myslím, že vo futbale je to veľmi dôležité. Okrem toho som hráčom v kvalitnom mužstve, ktoré má určite na postup do vyššej súťaže. V III. lige by sa už dnes pokojne umiestnilo na prvých troch miestach,“ zakončil
Zsolt.
