lovensko je povinné do roku 2015 pre všetky obce, ktoré majú nad dvetisíc obyvateľov, zabezpečiť kanalizáciu a zodpovedajúce čistenie komunálnych odpadových vôd. Z finančného hľadiska je to náročná úloha. Predstavitelia samospráv sa spoliehajú na štrukturálne fondy a čakajú na výzvy. „Štrnásteho júla vyšla prvýkrát výzva zameraná na racionálne využívanie vôd. Mestá a obce môžu žiadať o nenávratný finančný príspevok a riešiť práve problematickú otázku zásobovania obyvateľstva pitnou vodu z verejných vodovodov a odvádzanie a čistenie komunálnych odpadových vôd. Prioritne budú riešené projekty odvádzania a čistenia odpadových vôd nad dvetisíc obyvateľov. Napriek tomu aj obce s nižším počtom obyvateľov majú možnosť byť úspešnými žiadateľmi. Musia mať však už dobudovanú a sprevádzkovanú stokovú sieť minimálne na osemdesiat percent alebo vtedy, keď terajšia situácia ohrozuje kvalitu podzemných aj povrchových vôd,“ informuje Želmíra Ružičková, odborná pracovníčka z Regionálneho enviromentálneho, poradenského a informačného strediska z Rimavskej Soboty. Mnohí starostovia najmä malých obcí sú preto vo výhliadkach, ako v budúcnosti problém kanalizácie a vodovodu riešiť, skeptickí.
Prísľub zmarila výmena ministerky
Vo Veľkých Dravciach žije 650 obyvateľov. „Chýbajúci vodovod a kanalizácia je jeden z najväčších problémov obce. Náklady na ich vybudovanie sú vysoké. Bez pomoci fondov výstavba neprichádza do úvahy,“ hovorí starosta Jozef Kišš.
Obyvatelia čerpajú vodu z vlastných studní. Väčšina z nich nevyhovuje hygienickým normám. Tie nespĺňa ani voda z verejnej studne.
„Projekt na vodovod už máme vypracovaný. Na jeseň minulého roku sme ho predložili na Enviromentálny fond. Povedali nám, že nám chýba stavebné povolenie, ktoré máme čo najskôr dodať. To nám však nevydajú, pokiaľ nebudeme mať do obce dotiahnutý prívod vody. My máme zatiaľ len takzvaný suchovod. Ten je v zemi už minimálne pätnásť rokov, no nikdy ním voda netiekla. Začalo ho stavať družstvo, ktoré neskôr skrachovalo a vodovod ostal nedokončený,“ hovorí starosta.
„V roku 2000 sme mali prísľub od ministerky financií Brigity Schmögnerovej, že nám budú financie na výstavbu vodovodu aj kanalizácie odklepnuté. No potom došlo k výmene a my sme ostali mimo hru,“ tvrdí Kišš. Ľudia si väčšinou odpady zo žúmp, aby ušetrili peniaze za vývoz do čističky odpadových vôd, riešia po svojom. A tak obsah žúmp končí väčšinou na okolitých poliach.
Sústava na zásobovanie pitnou vodou
Šiesteho mája vo Veľkom Krtíši začali s výstavbou sústavy. Až v v 37 obciach sa má po jej vybudovaní zlepšiť zásobovanie aj kvalita pitnej vody. Zaistí sa aj spoľahlivosť dodávky pre obyvateľov okresného mesta a ďalších štrnástich dedín. V južnej časti okresu Veľký Krtíš by už malo byť zásobovanie pitnou vodou poriešené. Vybudujú rozvodné a zásobovacie potrubie v celkovej dĺžke 240 kilometrov, tri čerpacie stanice, vyše 3900 vodovodných prípojok a tiež dva nové zdroje vody. Vŕtané studne majú byť v Ľuboreči a Opave.
„Celkové náklady na projekt predstavujú viac ako 48 miliónov eur. Konečným príjemcom pomoci z grantu Európskej únie sa stala Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Banská Bystrica,“ informovala hovorkyňa mestského úradu Erika Ľavčoková.
Budovanie systému je rozdelené do šiestich stavieb. Hlavným zdrojom pitnej vody bude vodná nádrž v Hriňovej. Stavba má byť ukončená o dva roky.
V Bottove filtrujú vodu
Pitná voda nie samozrejmosťou ani v mnohých obciach v okrese Rimavská Sobota. Starosta Martinovej tvrdí, že voda v ich studniach nie je vhodná ani na umývanie. Obyvatelia majú k dispozícii aj obecnú studňu. Ani voda z nej nie je pitná. Je znečistená dusičnanmi. Voda v studniach je plytká. Koryto rieky Rimava je hlbšie, a preto aj voda z rieky znečisťuje studne. Podobná situácia je aj v Neporadzi či v Abovciach. Vodovod tu chýba v časti, kde žije okolo sedemdesiat ľudí. V Bottove žije 210 obyvateľov. Dva razy do týždňa si môžu prísť na tunajší obecný úrad pre hygienicky nezávadnú vodu.
„Pre štyrmi rokmi sme zakúpili prístroj na čistenie vody. Stál takmer pol milióna. Peniaze naň sme dostali z Enviromentálneho fondu. Z obecného rozpočtu sme zaplatili len tridsaťtisíc korún. Týždenne prefiltruje tristo litrov vody. Liter predávame za symbolickú korunu,“ hovorí starostka Ľudmila Šimková.
Väčšina studní v obci má závadnú vodu. „Vybudovanie kanalizácie je v našom prípade obtiažne a finančne náročné. Bottovo má členitý terén a riedke osídlenie. Je to viac ako šesťkilometrový úsek. Čistička by pre nás bola rentabilná len v tom prípade, keby bolo na ňu napojených viac obcí. Podľa mňa by bolo najvhodnejším riešením, keby obyvatelia dostali príspevok na vybudovanie nepriepustných žúmp. Obec by zakúpila zariadenie na vývoz splaškov do čistiarne odpadových vôd v Rimavských Janovciach,“ tvrdí starostka.
Slovensko má bohaté zásoby podzemných vôd. Väčšie zásoby má len susedné Rakúsko. No situácia v niektorých dedinách je priam katastrofálna. Z kohútikov tečie závadná voda. Nájdu sa aj domácnosti, kde nie sú ani kohútiky a ľudia nosia vodu vo vedrách. Voda ohrozuje ich zdravie. Zdravotné ťažkosti sa môžu prejaviť až po rokoch.
