Predpoklad, že nález úlomkov keramiky a bronzového praslenu patrili ľuďom z kyjatickej kultúry sa potvrdil. Archeológovia za necelé dva mesiace prác odkryli časť pohrebiska a otvorili vyše päťdesiat skrinkových hrobov. Nálezy sú mimoriadne cenné. Zrejme túto archeologickú lokalitu zaradia medzi náleziská európskeho významu. Doteraz tu našli vyše dvesto keramických nádob, bronzovú ihlu, horský kryštál, oceľové zubadlo... Potvrdil sa aj predpoklad, že na vrchole hory Strieborná mali ľudia z osady vybudované hradisko. Definitívne však zatiaľ neurčili, presnejšie ešte prieskumom nedokázali určiť miesto, kde bola postavená osada. Pre poznanie histórie našej krajiny, a pravdepodobne aj histórie celej tejto časti Karpatskej kotliny, je najdôležitejšie to, že lokalita v doline Lovinka bola súvisle osídlená najmenej štyristo rokov. A to približne od roku 1100 do roku 700 pred narodením Ježiša Krista.
Začínajú práce v labolatóriu archeologického ústavu
Teraz, najbližšie dva mesiace, budú archeológovia intenzívne pracovať v laboratóriách. Musia totiž dokázať to, čo zatiaľ len predpokladajú. Pre tých, ktorí robili archeologický prieskum, je to jasné už teraz. Aj My a naši stáli čitatelia v tom máme jasno, pretože sme archeologické práce každý týždeň podrobne sledovali. No profesor Furmánek a doktor Mitáš musia o svojej pravde presvedčiť odbornú verejnosť. Túto jeseň sa má v Košiciach uskutočniť významný medzinárodný archeologický kongres. Dovtedy chcú pozliepať rozbitú keramiku a ošetriť ostatné nálezy. Všetky nájdené predmety zakonzervovať, určiť dátum ich pôvodu a tak vlastne dokázať štyristoročnú kontinuitu vývoja osídlenia v tomto kraji. Z nálezov musia pripraviť takú prezentáciu, aby jednoznačne presvedčila všetkých oponentov. Ak sa to podarí, archeologický ústav i slovenská vláda zrejme finančne podporia ďalší prieskum pri Cinobani.
Ľudia v osade neboli žiadnymi divochmi
Podľa terajšieho prieskumu, no hlavne podľa dlhoročných výskumov profesora Furmánka, si aspoň približne môžeme predstaviť život v osade Lovinka na konci doby bronzovej. Ľudia patriaci ku kyjatickej kultúre zrejme bývali v drevených domoch. Stavali ich tak, že koly povbíjali alebo zakopali do zeme a upevnili kameňmi. Neskôr robili zrubové stavby. Strechy boli zo slamy alebo trstiny. Podlahu vymazávali hlinou s hrúbkou približne dva centimetre. Veru to ani nie je veľký rozdiel oproti dreveniciam, aké poznáme napríklad z lazov v našom regióne.
Ohniská robili z hlinenej mazaniny. Do nej vkladali črepy z rozbitých keramických nádob. Z viacerých vrstiev takejto hmoty formovali ohnisko. Pri domoch mali zrejme záhradky, kde pestovali najmä strukoviny. Pravdepodobne siali obilniny. Chovali prasce, hovädzí dobytok, ovce a kozy. V Radzovciach sa našli aj konské kosti. Akiste teda používali aj nejaké povozy.
Kolové obydlia boli jednogeneračné. Keďže boli zakopané do zeme, vydržali tak dvadsať, dvadsaťpäť rokov. Približne takéhoto veku sa dožívali aj vtedajší ľudia. Obilie asi ešte nemleli, ale treli medzi dvomi kameňmi. Podľa nálezov kostí zvierat chodili aj na lov. Divina však tvorila len okolo 10 percent konzumovaného mäsa. Špecializovanými lovcami teda určite neboli. Pravdepodobne často konzumovali mlieko. Zrejme pestovali i rastliny, z ktorých sa vyrábali nite a látky. Dokazuje to aj praslen nájdený v Lovinke. Hlavne však boli majstrami ohňa.
Potvrdzuje to to, čo sa vlastne pod Striebornou nenašlo. Na pohrebisku je nezvyčajne málo kovových predmetov a väčších kostrových pozostatkov. To znamená, že neobyčajne dobre dokázali spaľovať telá pozostalých. S mŕtvolami sa dokonale spálili i všetky predmety, ktoré sa k nim zvykli na poslednú cestu prikladať. Je celkom opodstatnený predpoklad, že boli majstrami vo využívaní ohňa a teda aj v jeho používaní pri vytavovaní a zlievaní kovov. Táto premisa, s prihliadnutím na výskumy v iných osadách ľudí kyjatickej kultúry, je takmer stopercentná. No potvrdiť ju môže len prieskum osady, prípadne hrádku na vrchole Striebornej. Tam sú dodnes odkryté skaly, z ktorých kovy priam „vytekajú“.
V Lovinke zrejme boli prví baníci v Karpatskej kotline
Ľudia v Lovinke sa s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou špecializovali na výrobu kovov a predmetov z nich. V dobe bronzovej, samozrejme, prevládal bronz. No na jej sklonku už zrejme ovládali aj spracovanie železnej rudy. Iste sa venovali obchodu, presnejšie výmene tovarov, pretože tu v horách neboli pre poľnohospodárstvo ideálne podmienky. Ale kovové rudy tu boli skoro na každom kroku a hneď pri povrchu. Hádankou je, kde tavili rudu. Možno to bolo priamo na mieste jej výskytu. Podobne, ako sa to robilo pri vypaľovaní vápna. Z mramoru, dreva a hliny sa postavil „milier“ priamo v lese. Za pár dní bolo vápno vypálené. Vápenníci domov odnášali len hotový produkt. „Ktože by vláčil z hory skaly,“ povedali nám ľudia v Tuhári, čo si pálenie vápna dodnes pamätajú.
Zo zliatych kovov potom robili náradie, šperky i zbrane. Na odlievanie používali hlinené formy, kadluby. V Radzovciach sa našli také, že v nich bolo možné naraz odliať tri kosáky. A v Lovinke boli evidentne super majstri na oheň i keramiku. Kovových rúd mali nadostač. Bolo by čudné, keby tiež neboli majstrami aj na výrobu kovových predmetov. Len treba archeologický prieskum dotiahnuť. Presnejšie, nájsť naň peniaze.
Potom sa zrejme dozvieme ako dokázala táto civilizácia v období sťahovania národov prosperovať celé stáročia. No aj to, či už vtedy, pred tromi tisíckami rokov, títo ľudia položili základy rozvoju stredovekého baníctva v Karpatskej kotline. To totiž zásadne ovplyvnilo civilizáciu celej strednej Európy.
