Nedeľa, 22. júl, 2018 | Meniny má Magdaléna

Tiene pod Striebornou horou sa stratili. No nie nadobro

Archeologický ústav v Nitre skončil práce pod Striebornou. Aspoň nateraz. Hlavný dôvod je nedostatok peňazí. Výsledky prieskumu pohrebiska z doby bronzovej však ústav donútili zmeniť rozpočet. Archeológovia sa teda do Cinobane vrátia. Pravdepodobne už kon

Predpoklad, že nález úlomkov keramiky a bronzového praslenu patrili ľuďom z kyjatickej kultúry sa potvrdil. Archeológovia za necelé dva mesiace prác odkryli časť pohrebiska a otvorili vyše päťdesiat skrinkových hrobov. Nálezy sú mimoriadne cenné. Zrejme túto archeologickú lokalitu zaradia medzi náleziská európskeho významu. Doteraz tu našli vyše dvesto keramických nádob, bronzovú ihlu, horský kryštál, oceľové zubadlo... Potvrdil sa aj predpoklad, že na vrchole hory Strieborná mali ľudia z osady vybudované hradisko. Definitívne však zatiaľ neurčili, presnejšie ešte prieskumom nedokázali určiť miesto, kde bola postavená osada. Pre poznanie histórie našej krajiny, a pravdepodobne aj histórie celej tejto časti Karpatskej kotliny, je najdôležitejšie to, že lokalita v doline Lovinka bola súvisle osídlená najmenej štyristo rokov. A to približne od roku 1100 do roku 700 pred narodením Ježiša Krista.
Začínajú práce v labolatóriu archeologického ústavu
Teraz, najbližšie dva mesiace, budú archeológovia intenzívne pracovať v laboratóriách. Musia totiž dokázať to, čo zatiaľ len predpokladajú. Pre tých, ktorí robili archeologický prieskum, je to jasné už teraz. Aj My a naši stáli čitatelia v tom máme jasno, pretože sme archeologické práce každý týždeň podrobne sledovali. No profesor Furmánek a doktor Mitáš musia o svojej pravde presvedčiť odbornú verejnosť. Túto jeseň sa má v Košiciach uskutočniť významný medzinárodný archeologický kongres. Dovtedy chcú pozliepať rozbitú keramiku a ošetriť ostatné nálezy. Všetky nájdené predmety zakonzervovať, určiť dátum ich pôvodu a tak vlastne dokázať štyristoročnú kontinuitu vývoja osídlenia v tomto kraji. Z nálezov musia pripraviť takú prezentáciu, aby jednoznačne presvedčila všetkých oponentov. Ak sa to podarí, archeologický ústav i slovenská vláda zrejme finančne podporia ďalší prieskum pri Cinobani.
Ľudia v osade neboli žiadnymi divochmi
Podľa terajšieho prieskumu, no hlavne podľa dlhoročných výskumov profesora Furmánka, si aspoň približne môžeme predstaviť život v osade Lovinka na konci doby bronzovej. Ľudia patriaci ku kyjatickej kultúre zrejme bývali v drevených domoch. Stavali ich tak, že koly povbíjali alebo zakopali do zeme a upevnili kameňmi. Neskôr robili zrubové stavby. Strechy boli zo slamy alebo trstiny. Podlahu vymazávali hlinou s hrúbkou približne dva centimetre. Veru to ani nie je veľký rozdiel oproti dreveniciam, aké poznáme napríklad z lazov v našom regióne.
Ohniská robili z hlinenej mazaniny. Do nej vkladali črepy z rozbitých keramických nádob. Z viacerých vrstiev takejto hmoty formovali ohnisko. Pri domoch mali zrejme záhradky, kde pestovali najmä strukoviny. Pravdepodobne siali obilniny. Chovali prasce, hovädzí dobytok, ovce a kozy. V Radzovciach sa našli aj konské kosti. Akiste teda používali aj nejaké povozy.
Kolové obydlia boli jednogeneračné. Keďže boli zakopané do zeme, vydržali tak dvadsať, dvadsaťpäť rokov. Približne takéhoto veku sa dožívali aj vtedajší ľudia. Obilie asi ešte nemleli, ale treli medzi dvomi kameňmi. Podľa nálezov kostí zvierat chodili aj na lov. Divina však tvorila len okolo 10 percent konzumovaného mäsa. Špecializovanými lovcami teda určite neboli. Pravdepodobne často konzumovali mlieko. Zrejme pestovali i rastliny, z ktorých sa vyrábali nite a látky. Dokazuje to aj praslen nájdený v Lovinke. Hlavne však boli majstrami ohňa.
Potvrdzuje to to, čo sa vlastne pod Striebornou nenašlo. Na pohrebisku je nezvyčajne málo kovových predmetov a väčších kostrových pozostatkov. To znamená, že neobyčajne dobre dokázali spaľovať telá pozostalých. S mŕtvolami sa dokonale spálili i všetky predmety, ktoré sa k nim zvykli na poslednú cestu prikladať. Je celkom opodstatnený predpoklad, že boli majstrami vo využívaní ohňa a teda aj v jeho používaní pri vytavovaní a zlievaní kovov. Táto premisa, s prihliadnutím na výskumy v iných osadách ľudí kyjatickej kultúry, je takmer stopercentná. No potvrdiť ju môže len prieskum osady, prípadne hrádku na vrchole Striebornej. Tam sú dodnes odkryté skaly, z ktorých kovy priam „vytekajú“.
V Lovinke zrejme boli prví baníci v Karpatskej kotline
Ľudia v Lovinke sa s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou špecializovali na výrobu kovov a predmetov z nich. V dobe bronzovej, samozrejme, prevládal bronz. No na jej sklonku už zrejme ovládali aj spracovanie železnej rudy. Iste sa venovali obchodu, presnejšie výmene tovarov, pretože tu v horách neboli pre poľnohospodárstvo ideálne podmienky. Ale kovové rudy tu boli skoro na každom kroku a hneď pri povrchu. Hádankou je, kde tavili rudu. Možno to bolo priamo na mieste jej výskytu. Podobne, ako sa to robilo pri vypaľovaní vápna. Z mramoru, dreva a hliny sa postavil „milier“ priamo v lese. Za pár dní bolo vápno vypálené. Vápenníci domov odnášali len hotový produkt. „Ktože by vláčil z hory skaly,“ povedali nám ľudia v Tuhári, čo si pálenie vápna dodnes pamätajú.
Zo zliatych kovov potom robili náradie, šperky i zbrane. Na odlievanie používali hlinené formy, kadluby. V Radzovciach sa našli také, že v nich bolo možné naraz odliať tri kosáky. A v Lovinke boli evidentne super majstri na oheň i keramiku. Kovových rúd mali nadostač. Bolo by čudné, keby tiež neboli majstrami aj na výrobu kovových predmetov. Len treba archeologický prieskum dotiahnuť. Presnejšie, nájsť naň peniaze.
Potom sa zrejme dozvieme ako dokázala táto civilizácia v období sťahovania národov prosperovať celé stáročia. No aj to, či už vtedy, pred tromi tisíckami rokov, títo ľudia položili základy rozvoju stredovekého baníctva v Karpatskej kotline. To totiž zásadne ovplyvnilo civilizáciu celej strednej Európy.

Článok pokračuje pod video reklamou

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  2. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  3. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  4. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  5. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  7. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  8. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  4. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  5. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  6. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  7. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  10. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 36 400
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 24 111
  3. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 18 744
  4. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 14 449
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 9 421
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 5 754
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 4 135
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 432
  9. Špeciálna príloha: Krížovky na leto 3 241
  10. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku 2 635

Hlavné správy z MY Novohrad

Je to boj v hlave, tvrdí účastník 24-hodinového cyklomaratónu

Na okruhu Slovakia Ring strávil neuveriteľných 15 hodín, počas ktorých odšliapal takmer 456 kilometrov.

Deň obce Hrnčiarska Ves bol plný dobrej zábavy (+FOTO)

O skvelú náladu sa postaral Hriňovčan aj Maduar.

V úvode pohára zakopnutie Lučenca

Výsledkový sumár zápasov prvého kola Slovnaft Cupu.

V meste pribudne nové parkovisko s 80 miestami

Poslanci na jeho výstavbu odsúhlasili 80-tisíc eur, celkový rozpočet dosiahol 150-tisíc eur.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Majstrovi nevyšiel vstup do sezóny, po vlastnom góle prehral v Senici

V 40. minúte si strelil gól do vlastnej siete Matúš Čonka.

Slovenský futbalista sníva svoj sen, prestúpil zo šiestej do tretej ligy

Futbalista Tomáš Verbír zmenil počas leta klub.

Kostoly Kalvárie ukrývali tajomstvá. Ukazujú, ako vyzerala kedysi

Kalváriu čaká tento rok veľké otvorenie.

Na ceste za Zvolenom sa dnes stali dve autonehody

Miesta havárie delilo od seba len niekoľko metrov.

Vybrali SME

Už ste čítali?