Sobota, 19. august, 2017 | Meniny má Lýdia

Tiene pod Striebornou horou sa stratili. No nie nadobro

Archeologický ústav v Nitre skončil práce pod Striebornou. Aspoň nateraz. Hlavný dôvod je nedostatok peňazí. Výsledky prieskumu pohrebiska z doby bronzovej však ústav donútili zmeniť rozpočet. Archeológovia sa teda do Cinobane vrátia. Pravdepodobne už kon

Predpoklad, že nález úlomkov keramiky a bronzového praslenu patrili ľuďom z kyjatickej kultúry sa potvrdil. Archeológovia za necelé dva mesiace prác odkryli časť pohrebiska a otvorili vyše päťdesiat skrinkových hrobov. Nálezy sú mimoriadne cenné. Zrejme túto archeologickú lokalitu zaradia medzi náleziská európskeho významu. Doteraz tu našli vyše dvesto keramických nádob, bronzovú ihlu, horský kryštál, oceľové zubadlo... Potvrdil sa aj predpoklad, že na vrchole hory Strieborná mali ľudia z osady vybudované hradisko. Definitívne však zatiaľ neurčili, presnejšie ešte prieskumom nedokázali určiť miesto, kde bola postavená osada. Pre poznanie histórie našej krajiny, a pravdepodobne aj histórie celej tejto časti Karpatskej kotliny, je najdôležitejšie to, že lokalita v doline Lovinka bola súvisle osídlená najmenej štyristo rokov. A to približne od roku 1100 do roku 700 pred narodením Ježiša Krista.
Začínajú práce v labolatóriu archeologického ústavu
Teraz, najbližšie dva mesiace, budú archeológovia intenzívne pracovať v laboratóriách. Musia totiž dokázať to, čo zatiaľ len predpokladajú. Pre tých, ktorí robili archeologický prieskum, je to jasné už teraz. Aj My a naši stáli čitatelia v tom máme jasno, pretože sme archeologické práce každý týždeň podrobne sledovali. No profesor Furmánek a doktor Mitáš musia o svojej pravde presvedčiť odbornú verejnosť. Túto jeseň sa má v Košiciach uskutočniť významný medzinárodný archeologický kongres. Dovtedy chcú pozliepať rozbitú keramiku a ošetriť ostatné nálezy. Všetky nájdené predmety zakonzervovať, určiť dátum ich pôvodu a tak vlastne dokázať štyristoročnú kontinuitu vývoja osídlenia v tomto kraji. Z nálezov musia pripraviť takú prezentáciu, aby jednoznačne presvedčila všetkých oponentov. Ak sa to podarí, archeologický ústav i slovenská vláda zrejme finančne podporia ďalší prieskum pri Cinobani.
Ľudia v osade neboli žiadnymi divochmi
Podľa terajšieho prieskumu, no hlavne podľa dlhoročných výskumov profesora Furmánka, si aspoň približne môžeme predstaviť život v osade Lovinka na konci doby bronzovej. Ľudia patriaci ku kyjatickej kultúre zrejme bývali v drevených domoch. Stavali ich tak, že koly povbíjali alebo zakopali do zeme a upevnili kameňmi. Neskôr robili zrubové stavby. Strechy boli zo slamy alebo trstiny. Podlahu vymazávali hlinou s hrúbkou približne dva centimetre. Veru to ani nie je veľký rozdiel oproti dreveniciam, aké poznáme napríklad z lazov v našom regióne.
Ohniská robili z hlinenej mazaniny. Do nej vkladali črepy z rozbitých keramických nádob. Z viacerých vrstiev takejto hmoty formovali ohnisko. Pri domoch mali zrejme záhradky, kde pestovali najmä strukoviny. Pravdepodobne siali obilniny. Chovali prasce, hovädzí dobytok, ovce a kozy. V Radzovciach sa našli aj konské kosti. Akiste teda používali aj nejaké povozy.
Kolové obydlia boli jednogeneračné. Keďže boli zakopané do zeme, vydržali tak dvadsať, dvadsaťpäť rokov. Približne takéhoto veku sa dožívali aj vtedajší ľudia. Obilie asi ešte nemleli, ale treli medzi dvomi kameňmi. Podľa nálezov kostí zvierat chodili aj na lov. Divina však tvorila len okolo 10 percent konzumovaného mäsa. Špecializovanými lovcami teda určite neboli. Pravdepodobne často konzumovali mlieko. Zrejme pestovali i rastliny, z ktorých sa vyrábali nite a látky. Dokazuje to aj praslen nájdený v Lovinke. Hlavne však boli majstrami ohňa.
Potvrdzuje to to, čo sa vlastne pod Striebornou nenašlo. Na pohrebisku je nezvyčajne málo kovových predmetov a väčších kostrových pozostatkov. To znamená, že neobyčajne dobre dokázali spaľovať telá pozostalých. S mŕtvolami sa dokonale spálili i všetky predmety, ktoré sa k nim zvykli na poslednú cestu prikladať. Je celkom opodstatnený predpoklad, že boli majstrami vo využívaní ohňa a teda aj v jeho používaní pri vytavovaní a zlievaní kovov. Táto premisa, s prihliadnutím na výskumy v iných osadách ľudí kyjatickej kultúry, je takmer stopercentná. No potvrdiť ju môže len prieskum osady, prípadne hrádku na vrchole Striebornej. Tam sú dodnes odkryté skaly, z ktorých kovy priam „vytekajú“.
V Lovinke zrejme boli prví baníci v Karpatskej kotline
Ľudia v Lovinke sa s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou špecializovali na výrobu kovov a predmetov z nich. V dobe bronzovej, samozrejme, prevládal bronz. No na jej sklonku už zrejme ovládali aj spracovanie železnej rudy. Iste sa venovali obchodu, presnejšie výmene tovarov, pretože tu v horách neboli pre poľnohospodárstvo ideálne podmienky. Ale kovové rudy tu boli skoro na každom kroku a hneď pri povrchu. Hádankou je, kde tavili rudu. Možno to bolo priamo na mieste jej výskytu. Podobne, ako sa to robilo pri vypaľovaní vápna. Z mramoru, dreva a hliny sa postavil „milier“ priamo v lese. Za pár dní bolo vápno vypálené. Vápenníci domov odnášali len hotový produkt. „Ktože by vláčil z hory skaly,“ povedali nám ľudia v Tuhári, čo si pálenie vápna dodnes pamätajú.
Zo zliatych kovov potom robili náradie, šperky i zbrane. Na odlievanie používali hlinené formy, kadluby. V Radzovciach sa našli také, že v nich bolo možné naraz odliať tri kosáky. A v Lovinke boli evidentne super majstri na oheň i keramiku. Kovových rúd mali nadostač. Bolo by čudné, keby tiež neboli majstrami aj na výrobu kovových predmetov. Len treba archeologický prieskum dotiahnuť. Presnejšie, nájsť naň peniaze.
Potom sa zrejme dozvieme ako dokázala táto civilizácia v období sťahovania národov prosperovať celé stáročia. No aj to, či už vtedy, pred tromi tisíckami rokov, títo ľudia položili základy rozvoju stredovekého baníctva v Karpatskej kotline. To totiž zásadne ovplyvnilo civilizáciu celej strednej Európy.


  1. Dobre si uhla a vyrazila na cesty. Ďaleko nedošla 1 964
  2. Starosta potvrdil, že situácia je katastrofálna. Číslo ukázal diaľničiarom 745
  3. K výstavbe haly je z regiónu zatiaľ najbližšie Hnúšťa 223
  4. V centre Novohradu sa bude opäť hodovať 202
  5. Kam na futbal cez víkend 104
  6. Polícia pátra po 42-ročnom Attilovi 93
  7. Rómsky BalvalFest bude aj s hosťami z Maďarska, ČR, Poľska a Srbska 83
  8. V Ratke sa chystá zábava, prídu aj zahraniční hostia 74
  9. Trialista Marek Nagy je v svetovej desiatke Foto 71
  10. Cez víkend náš región potrápia horúčavy 71

Najčítanejšie správy

Novohrad

Dobre si uhla a vyrazila na cesty. Ďaleko nedošla

Mladá žena nafúkala vyše dve promile.

K výstavbe haly je z regiónu zatiaľ najbližšie Hnúšťa

Do výzvy Slovenského zväzu ľadového hokeja sa zapojilo šesť samospráv z okolia. K podpisu zmluvy sa zatiaľ dostala len jedna.

V centre Novohradu sa bude opäť hodovať

Organizátori Lučenského hodovania pripravili pre návštevníkov bohatý program.

Kam na futbal cez víkend

Prinášame vám rozpis víkendových zápasov mužstiev z regiónu.

Blízke regióny

Foťte rýchlo. Najznámejšia drevenička Horehronia to má spočítané

Chamkova stodola, pravdepodobne najfotografovanejšia drevená stavba Horehronia, je podľa odborníka v značne narušenom stave.

Mladá žena nabúrala do stromu. Nafúkala viac ako dve promile

Pijú a následne šoférujú nielen muži. Z času na čas si dobre „uhnú“ aj ženy.

Po horúčavách prídu búrky, intenzívny dážď a prudké ochladenie

Pre okresy Banská Bystrica a Brezno platí výstraha druhého stupňa.

Požiar rodinného domu si vyžiadal dve obete

Hasiči a policajní technici skončili s obhliadkou miestnosti až po desiatej hodine.

Dedinou roka sa síce Hronsek ani Pohorelá nestali, no zaradili ich medzi klenotnice

V súťaži Dedina roka 2017 bojovali z nášho regiónu aj obec Hronsek a horehronská Pohorelá. Hoci sa ani jedna z nich primát nezískala, obe bodovali v podkategórii Dedina ako klenotnica.

Všetky správy

Obec, kde sa nestrácajú eurofondy, stavia wellness centrum

Starosta Raslavíc Marek Rakoš dokázal za dva roky vybudovať 80 pracovných miest pre sociálne slabé skupiny.

Útočník pobodal vo fínskom Turku niekoľko ľudí, dvaja neprežili

Pri útoku utrpelo zranenia najmenej šesť ľudí.

Michal Gučík o návšteve Danka: Možno mám len dobrý kávostroj

O vypovedaní koaličnej zmluvy som sa dozvedel z médií, hovorí pre SME podnikateľ Michal Gučík, ktorého označujú za radcu Andreja Danka.

SNS skúšajú posunúť slovenské "zvyklosti", doplatia na svoju nenažranosť

Peniaze na vedu sa na Slovensku rozdeľujú hlboko pod úrovňou civilizovaného sveta.

Kam vyraziť