Jeho rozhodnutie bolo rýchle. Počas stredoškolského štúdia počul oznam v školskom rozhlase. Bol určený záujemcom o parašutizmus. Jeho mama si už zoskok s padákom vyskúšala, a tak mu súhlas rodičov podpísala.
Zoskok bol odmenou
„Prvý zoskok som absolvoval po polročnom kurze. Kedysi to nebolo také „rýchlokvasené“ ako dnes. Nádejní parašutisti museli zvládnuť teóriu, pozemnú prípravu, naučiť sa baliť padáky...,“ vysvetľuje Karol. Na prvý zoskok má pekné spomienky. Bolo to iné ako skákať z trenažéra.
„Z hluku lietadla AN 2 som zrazu vyskočil do ticha. Nad hlavou sa mi rozprestrel padák. Po výcviku a trenažéri, na ktorom to pri zoskoku šklblo viacej, to bola pre mňa odmena. Z našej skupiny nezaváhal nikto. Dnes je to už iné. Nájdu sa takí, ktorí chcú len certifikát. Zvládnu prípravu na zemi, sadnú do lietadla a keď majú skočiť, tak to vzdajú. Každý by mal vedieť, kde sú jeho hranice a nebyť zbytočným hrdinom. Treba sa naučiť zvládať aj krízové situácie, vedieť zahodiť padák, otvoriť záložák,“ vysvetľuje Karol. Aj on zažil situáciu, kedy sa zle otvorí padák.
Skáču aj deti
K parašutizmu priviedol aj svoje deti. Karolov 22-ročný syn má za sebou už viac ako 600 zoskokov. Dvadsaťročná dcéra ich absolvovala 12. Ani finančná náročnosť tohto športu mu nedovolí s tým prestať.
„Je to vyhadzovanie peňazí do vzduchu,“ zavtipkuje športovec. Myslí to však obrazne napriek tomu, že výstroj pre jedného stojí takmer 200-tisíc korún. V Karolovej rodine skáču traja.
„Keď šla prvýkrát skákať dcéra, manželke som to radšej oznámil až vtedy, keď už sedela v lietadle,“ povie Karol a dodá, že dnes ich jeho polovička sprevádza na letiská a teší sa z úspechov, ktoré dosahujú.
Medailista
Po piatom kole zoskokov na minulotýždňových majstrovstvách sveta zhodnotil svoje prvé výkony za slabšie.
„Minulý aj tento rok som absolvoval málo zoskokov v akrobacii. Bolo ich 26 a mnohí zahraniční reprezentanti ich majú na konte aj 70. Snažím sa však podať čo najlepší výkon, rovnako ako všetci reprezentanti,“ hovorí niekoľkonásobný medailista.
Na svojich prvých majstrovstvách sveta, ktoré sa konali v roku 1990, sa v akrobacii dostal až do finále. Reprezentačný tím vtedy získal striebornú aj bronzovú medailu. O dva roky neskôr sa družstvo v Rakúsku stalo dvojnásobným majstrom sveta. V roku 1995 skončil na majstrovstvách sveta druhý. V roku 1997 sa umiestnil na treťom mieste. O rok neskôr skončil na 22. mieste. Vo svetovom pohári si v roku 1999 vybojoval druhé miesto. Neskôr sa umiestňoval od 4. do 6 miesta. Pred tromi rokmi skončil v akrobacii tretí.
„Ťažšie podmienky na zoskok ma dokážu vyburcovať k lepšiemu výkonu. Naopak, keď sú podmienky ľahšie, skáče sa mi horšie,“ zakončí reprezentant.
