K parašutizmu ju priviedla kamarátka. Cuca, ako Želku volajú, sa jej na lyžovačke neustále vypytovala, aké je to skákať s padákom.
„Kamarátka mi povedala, aby som sa toľko nevypytovala a prišla sa pozrieť na letisko do Spišskej Novej Vsi. Zapáčilo sa mi to. Pol roka som chodila na praktické zaškolenie. Bolo to iné ako dnes. Cvičili sme ako vojaci. Behali, zdolávali opičiu dráhu, skákali z trenažérov. Nasledovali tri zoskoky. Kto chcel, pokračoval ďalej. V mojom prípade zvíťazil po prvom zoskoku strach nad presvedčením, či by som to chcela robiť aj ďalej. Bolo to v roku 1975. Po treťom zoskoku však bolo rozhodnuté. Napokon, človek mal odjakživa túžbu lietať a ja som využila príležitosť vyskúšať si to,“ spomína rozhodkyňa.
Ani ona sa nevyhla zraneniu. Zlomila si nohu a rodina sa začala o Želku obávať. Po ročnom „dištanci“ neodolala a opäť zamierila na letisko. S odstupom času však začalo v jej prípade skákanie pozvoľna upadať.
„Menili sa podmienky. Parašutizmus sa stal finančne náročným športom. Výrazne ho ovplyvnila komercia. Výstroj stojí aj 200-tisíc korún. Mala som rodinu, preto som začala zvažovať. Ani roky nestáli, a tak som si povedala, že všetko pekné, čo som v tomto športe mohla zažiť, som už zažila. Z kolektívu športovcov som však nechcela vypadnúť, a tak som sa v roku 1982 stala národnou rozhodkyňou,“ hovorí Želka. V čase, keď bola aktívnou parašutistkou, zažila aj kritické situácie. Pri zoskoku na letisku v Očovej sa zabila jej 21– ročná kamarátka. Videla smrteľný pád parašutistu, ktorý nešťastne dopadol priamo pred zrak rozhodcov.
Pred zoskokmi nepociťovala strach. Tvrdí, že keď sa človek „vyskáče“, vie to. Keď je parašutista v tréningovom procese, skáče celú sezónu, na strach nemyslí, ale adrenalín v tomto športe určite je. Teší ju, že sa mohla zúčastniť majstrovstiev sveta, ktoré sa opäť konali v Boľkovciach.
„Mariána Sluka poznám od svojich 18–tich rokov. Skákali v Kamenici nad Cirochou. Nepoznám človeka, ktorý by takéto podujatie dokázal usporiadať, a to už po štvrtýkrát za sebou. Marián má obdivuhodné organizačné schopnosti,“ zakončila rozhodkyňa.
