reto otvárajú aj ďalšie hrobové skrinky. Koncom júla opustil prieskumný tím z Archeologického ústavu v Nitre pohrebisko kvôli tomu, že vyčerpali vyčlenené prostriedky na výskum v teréne. Kvôli bohatstvu náleziska však požiadali vedenie ústavu o ďalší príspevok.
„Peniaze sme získali napriek tomu, že náš ústav má finančné možnosti dosť obmedzené. Výsledky prieskumu však presvedčili. Veľký záujem vyvolali na nedávnej medzinárodnej konferencii archeológov v Košiciach. Naša prezentácia bola jednou z najpútavejších. Kolegovia z ústavu v Brne sa prišli dokonca pozrieť aj na nálezisko. Máme peniaze na približne dva týždne prác. Otvárame skrinkové hroby, ktoré sme odkryli ešte v lete,“ informuje doktor Vladimír Mitáš, vedúci terénnych prác.
Na pohrebisko sa vrátila skupina archeológov v podstate v pôvodnom zložení. Patronát nad celým výskumom má stále profesor Václav Furmánek, Mária Kunová technicky zabezpečuje vykopané exponáty a Janka Mihályiová má na starosti archeobotanický výskum. Pomáhajú študenti archeológie v Trnave, Nitre a Bratislave. Nechýba ani Miro Peťko, amatérsky archeológ, ktorý na prastaré pohrebisko upozornil archeologický ústav. Nad Cinobaňou je aj miestny jaskyniar František Radinger. Nezvykne chýbať pri prieskumných prácach pod zemou.
Očakáva sa, že nálezy budú ešte bohatšie ako v lete. Hroby, ktoré začali otvárať, zrejme patrili významnejšej skupine obyvateľov sídliska z mladšej doby bronzovej. Archeológovia medzi nimi našli aj hrob šamana, ktorému zrejme patril horský krištáľ. Magický krištáľ je doteraz, okrem viacerých unikátnych terakotových nádob a polovice železného konského zubadla, najvýznamnejším nálezom pohrebiska pod Striebornou. Veľké skrinkové hroby by mali vydať ďalšie tajomstvá o živote ľudí v dobe tisíc rokov pred Kristom.
Podľa doterajších výsledkov sa dá predpokladať, že civilizácia, čo vtedy žila pod Striebornou horou, patrila k zakladateľom „baníctva“ v Karpatskej kotline. Ľudia z osady mimoriadne dobre ovládali oheň. Pod povrchom dolovali rudy a vedeli ich vytaviť z horniny. Zo získaných kovov, prevažne zo zliatiny medi a cínu, potom vyrábali náradie, zbrane i ozdobné predmety. Preto sa obdobie, v ktorom žili, nazýva dobou bronzovou.
Na odlievanie predmetov z kovu používali keramické formy. O kvalite nimi vyrábanej keramiky svedčí, že mnohé nádoby majú perfektný črep aj po tritisíc rokoch pod zemou. Poľnohospodárstvu sa asi venovali len okrajovo. Akiste museli so svojimi výrobkami obchodovať.
Túto hypotézu by mohlo potvrdiť zubadlo z pohrebiska, ktoré do kyjatickej kultúry zjavne nepatrí. Jednoznačne však dokazuje kontakt ľudí z tunajšej osady s inými kultúrami. Tieto i mnohé iné hypotézy, ktoré doterajší prieskum pod Striebornou otvoril, sa na pohrebisku dajú overiť len veľmi ťažko. Vtedajší ľudia mŕtvoly spaľovali tak dokonale, že v hroboch zostali len minimálne zvyšky. Bude zrejme potrebné preskúmať miesto osady i hradiska. To bolo na vrchole hory. Dôležité je, aby ústav našiel zdroje a s prieskumom nezastal na polceste.
