Najvzácnejší nález prišiel vtedy, keď to už nikto nečakal. Len pár hodín pred ukončením letného terénneho výskumu. Je to vyše trojkilové železné kováčske kladivo.
Okrem odborníkov o tomto náleze doteraz naozaj nikto nič nevie. Média sa o ňom nezmienili. Archeológovia ho v teréne, teda na pohrebisku pod Striebornou, ani nestačili poriadne preskúmať. Už boli zablení na cestu domov. Práve vtedy neďaleko miesta, na ktorom pár dní predtým našli „magický“ horský krištáľ, zrazu vyhrabali čosi masívne a poriadne ťažké. Pod nánosom hliny to vyzeralo ako neforemný podlhovastý kameň. Takých nachádzali každý deň niekoľko. Lenže tento bol mimoriadne ťažký. Aj niektoré iné kamene z pohrebiska sú priam nasiaknuté rudou, no tri kilo je predsa len veľa. Šok nastal, keď neforemný ťažký predmet očistili. V strede mal dieru. Oba konce boli popreliačované a nános červenkastej hmoty sa z nich akosi čudne odlupoval. Podobné nánosy síce poznali, ale na hrdzavých predmetoch z úplne inej doby.
Keď strhli posledné hrdzavé šúplaty, zaleskol sa striebristý kov. Radšej si hneď ani netrúfli vysloviť to, čo sa už zdalo takmer jednoznačné. Veď čo by mal v dobe bronzovej hľadať taký špecializovaný železný nástroj? Je to proti všetkému, čo ich doteraz učili. Veď úžitkové predmety z tej doby mali byť výlučne z bronzu. Bronz bol vtedy najtvrdším používaným kovom, to vie predsa každý.
No už sa to ďalej „zatĺkať“ nedalo, nech sa to zdalo akokoľvek nemožné. Zjavne je to ťažké železné kováčske kladivo. Ešte sa aj podobá dnešnému. Ale aj tak si to pre istotu povedali iba medzi sebou.
Možno sa to zdá banálne, no trojkilové kováčske kladivo je na dobu bronzovú ozajstný unikát. Iste ho používal mimoriadne mocný a vplyvný muž. Pravdepodobne šaman a zároveň špecialista na spracovanie kovov. Akýsi cinobanský boh ohňa - Hefaistos. Tento nález vrhá na koniec doby bronzovej úplne nový pohľad.
Odborná verejnosť sa to dozvedela až po konzultáciách v archeologickom ústave. A MY Novohradské noviny až minulý piatok.
