Je najmenším mestom na Slovensku, na tunajšom hrade je jediná expozícia Múzea babkárskych kultúr a hračiek a nachádza sa tu aj najväčšia gaštanica. Gaštan sa stal symbolom mesta. Koncom 16. storočia ho sem priviezli Turci. Momentálne je tu približne do 150 majiteľov gaštaníc. Z nich len jeden pätina je v občianskom združení Sativa, ktoré sa zapojilo do ochrany gaštanov. Najväčší park gaštanov je ohrozený. Stromy napadla smrtiaca choroba. Rakovinou kôry sa nakazila minimálne polovica z približne 2000 stromov. Gaštany napadnuté hubou Cryphonectria parasitica vyschýnajú od vrcholca koruny. Niekedy je napadnutý len jeden konár a odtiaľ sa nákaza šíri ďalej. Listy na chorých konároch sú žlté a aj po uschnutí ostávajú na stromoch. Prvé príznaky ochorenia sa prejavujú aj preliačinami na stromoch. Neskôr chorá kôra opuká a odlupuje sa v pozdĺžnych pásoch. Na napadnutej kôre sa utvárajú pyknídy huby. Sú uložené v červenooranžových strómach. Po ich dozretí sa z nich uvoľňujú pyknídiospóry. Rakovina kôry sa rýchlo šíri. Pyknídiospóry prenáša vietor. Na prednáške, ktorá odznela na gaštanových slávnostiach, odborníčka na záchranu gaštana jedlého z Ústavu ekológie lesa SAV v Nitre Gabriela Juhásová uviedla, že minimálne raz do roka by majitelia stromov mali rany chorých jedincov ošetriť.
Pred úplným vyhynutím by ich mohlo zachrániť naočkovanie hubou. Tá by mala zabrániť šíreniu nebezpečnej nákazy, ktorá prišla na Slovensko v 70. rokoch minulého storočia. Pokiaľ sa napadnuté stromy nezačnú liečiť, po niekoľkých rokoch uhynú.
„Keď sa budú stromy každoročne ošetrovať, je veľká nádej, že sa niektoré zachránia,“ povedala Juhásová. Nádej na záchranu majú najmä mladšie dreviny, ochrana starších stromov je náročnejšia aj drahšia. Pestovateľov, ktorí si na záchranu gaštanov založili aj spomínané občianske združenie, vyjde liečba jedného stromu na niekoľko tisíc korún.
„Tradičná pochúťka, pečené gaštany, by sa mohla v budúcnosti zo stánkov a obchodov úplne stratiť,“ povedal pestovateľ Bohuš Barjak z Modrého Kameňa, ktorému už vyhynula polovica stromov. Z jedného dospelého gaštana sa podľa neho pritom dá zobrať aj viac ako 100 kilogramov plodov. „Už som nasadil mladé stromčeky, tie bude treba chrániť,“ poznamenal pestovateľ.
Ochorenie gaštanov nie je problémom len Modrého Kameňa, ale aj celého juhu Slovenska. Podobné skúsenosti majú aj majitelia gaštanov v blízkych Plachtinciach, ale aj v Štúrove, Nitre, Senci alebo Bratislave. Podľa Juhásovej sa šírenie ochorenia nedarí zastaviť a gaštany odolné voči nákaze zatiaľ pestovatelia nikde nevyšľachtili. Celkovo sa odhaduje, že choroba už postihla tisícky stromov.
