„Posledný hrnčiar prestal u nás vyrábať v šesťdesiatych rokoch. V obci sme mali štyri veľké a desať malých pecí na vypaľovanie hliny. Spomínam si, že ako posledná vyhasla pec, ktorú volali „Báňa“. V Sušanoch boli zruční hrnčiari. Aj kvalitnej hliny bolo na okolí dosť. Vyrábali hrnčeky, krčahy, misky, ale aj väčšie, až 50–litrové nádoby. Aj v obecnom erbe máme hrnčiarsky symbol. Nádobu s dvojitými uchami,“ hovorí starosta obce Sušany Štefan Václavík.
Hrnčiarske kruhy sa podľa neho na povalách nájdu, no horšie by dopadlo hľadanie tých, ktorí by ich vedeli ovládať.
„Nájdu sa ešte niekoľkí, ktorí robia vo Výrobnom družstve Šamotka v susednej obci Hrnčiarské Zalužany. Vyrábajú sudy na kapustu, kvetináče, amfory, misky. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia hrnčiari z našej, ale aj okolitých dedín, predávali svoje výrobky – kachle, tehly, škridle až na Balkáne a v Poľsku,“ dodá starosta. Ich sortiment bol rozmanitý. Boli to najrôznejšie hrnce, hrnčeky, mliečniky, rajnice aj misy, ale našli sa aj takí, ktorí vedeli zhotoviť aj hlinené píšťaly.
V Sušanoch si už tretí rok môžu turisti pozrieť muzeálnu izbu hrnčiarstva. Vystavujú tu starý hrnčiarsky kruh, džbány, misky či šálky. Vlani si históriu hrnčiarstva bol pozrieť aj turista z Ríma.
Ešte aj dnes pri kopaní základov nachádzajú obyvatelia Hrnčiarskej Vsi črepy zo starých džbánov, hrncov a škridiel.
Naši predkovia mali takmer v každom dome jamu, kde kvasili hlinu. Hrnčiarske kruhy neskoršie nahradili fabriky na škridle a na výrobu kachľových pecí. Prvú menšiu továrničku na výrobu škridiel postavil v roku 1890 až 1915 obchodník z Veľkej Suchej Jozef Gajdár. Vybudoval ju v chotári obce Pondelok. No ešte predtým v roku 1769 zemepán Róth postavil továreň na výrobu kachlí. Továreň na výrobu škridiel postavil v roku 1908 statkár z Pondelka Elemer Biesz,“ približuje históriu hrnčiarstva starostka Hrnčiarskej Vsi Mária Perželová.
Tradície hrnčiarstva tu majú bohaté korene. Aj na tunajších povalách by sa možno ešte našli staré hrnčiarske kruhy, len ktovie, či by sa ešte točili.
„Krčahy, ktoré sme mali doma, skončili v múzeu v Rimavskej Sobote. Škoda len, že namiesto našej obci je tam uvedené, že pochádzajú zo Sušian. Na katolíckej fare a v jednom dome sú ozdobou izby bohato zdobené kachle, ktoré sa tu vyrábali,“ dodá. Zruční hrnčiari chodili hrnce predávať do Maďarska.
V susednej obci Hrnčiarske Zalužany sa už roky darí udržiavať tradíciu hrnčiarstva šikovnej Danke Bakšovej. V jej dielničke v rodinnom dome nájdete hrnčiarsky kruh i pec na vypaľovanie.
No takých, ako je ona, je ako šafranu. Starí hrnčiari vymreli a noví sa ešte nenarodili. A tak na tradície hrnčiarstva v troch obciach okresu Poltár už len väčšinou spomínajú.
