Divín sa už takmer dvadsať rokov snaží podnikať v turistickom priemysle. V minulú stredu rokovali odborné komisie obecného zastupiteľstva o tom, akým spôsobom budú zabezpečovať prevádzku rekreačného areálu i stredovekého kaštieľa. Ten je postavený priamo na námestí pod zrúcaninami hradu.
Na rekonštrukciu kaštieľa i na prebudovanie rekreačného areálu už majú spracované projekty. Rekonštrukcia kaštieľa by podľa projektu mala stáť šesťdesiatpäť miliónov slovenských korún a dobudovanie rekreačného areálu tristodvadsať miliónov. Podľa starostu obce Jána Kozu chcú prostriedky získať z fondov Európskej únie. Stavebné povolenia, ktoré bývajú pri podávaní žiadostí podmienkou, už majú pripravené. Momentálne je prioritou, aby sa obec rozhodla, ako bude rekreačný areál a kaštieľ prevádzkovať. Bez jasného a trvalo udržateľného podnikateľského zámeru by jej projekty nemali šancu uspieť.
Kaštieľ po rekonštrukcii by mal ako kultúrna pamiatka slúžiť pre kultúrne a spoločenské podujatia. Len tak môže obec na jeho obnovu získať nenávratný príspevok. Rekreačný areál musí mať jasné komerčné zameranie. Prvé výzvy pre projekty v cestovnom ruchu sa očakávajú začiatkom budúceho roka.
Divínu sa už podarilo získať z eurofondov dvadsaťpäťmiliónovú dotáciu na obnovu budovy základnej školy. Za získané prostriedky opravia strechu, vymenia okná a podlahy. Opravovať budú aj dielne.
Podľa starostu začnú s prácami začiatkom novembra. Zo súčasných 2050 obyvateľov Divína je na verejnú kanalizačnú sieť napojených už 1530 ľudí. Ostatní sa vraj postupne pripájajú tiež. Je to výhodnejšie a oveľa ekologickejšie, ako starať sa o vlastné žumpy.
Posledné práce pri budovaní kanalizácie dokončili ešte v júli minulého roku. Tohto roku už len rekonštruovali rozkopávkami porušené miestne komunikácie. Opravili vyše jeden a pol kilometra povrchu miestnych ciest a chodníkov. Kompletne vyasfaltovaných vraj bolo šesť ulíc. Kanalizácia sa budovala v dvoch etapách. V prvej etape postavili hlavný kanalizačný zberač a čistiareň odpadových vôd. Obec to spolu s príspevkom zo Štátneho fondu životného prostredia stálo takmer tridsať miliónov slovenských korún. dedina si vtedy na čističku zobrala úver.
Druhá etapa bola ešte drahšia, no vďaka eurofondom sa realizovala oveľa jednoduchšie. Jej celkové náklady boli 44 miliónov slovenských korún. Stálo to zato. Voda už druhý rok neprekračuje normy znečistenia stanovené Európskou úniou. Prejavilo sa to aj na návštevnosti. Na pláže najväčšieho prírodného kúpaliska v Banskobystrickom kraji sa začali vracať aj niekdajší stáli hostia z Česka, Nemecka i Maďarska.
