Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že po objavení a zmapovaní archeologického náleziska je hľadanie exponátov v zemine len nudnou a nekonečne pomalou rutinou. V tonách hliny sa iba kde tu objaví nejaká stará drobnosť. Aj tá býva zanesená hlinou alebo hrdzou, takže je od prehľadávaného materiálu na nerozoznanie. Pôvod a historická hodnota nálezu sa určí až dodatočne - po konzultáciách a skúmaní v laboratóriu. Na prvý pohľad sa teda zdá, že je to len nudné prehrabávanie sa v zemi. Je to však len zdanie.
S otvorením skrinky najväčšieho hrobu archeológovia na nás počkali. Je približne meter od miesta, kde ešte v lete otvorili hrob šamana. V ňom boli doteraz najvzácnejšie nálezy. Vyše trojkilové železné kladivo a magický horský krištáľ. Hrobová skrinka sú vlastne priečne, na výšku a do tvaru štvorca poukladané ploché kamene zapustené do pôdy. Dno je zvyčajne tiež vyložené kameňmi. Vrch hrobu takisto prikrývali veľkými skalami. Okolo bohatých hrobov býva z menších kameňov vyložený prstenec. Akási kruhová ohrada. Ten náš štvrtkový bol takýto kompletný.
Po odhrnutí vrchnej vrstvy hliny sa ukázala široká, trochu preliačená amfora. Jej šírka bola naozaj úctyhodných rozmerov. Mala takmer štyridsať centimetrov. Po pravej strane trčala zo zeme bežná, asi tak dvadsať centimetrov vysoká amfórka. Mimoriadne pekne tvarovaná a zadymená, takže vypadala, akoby bola na čierno glazovaná. Spod nej trčalo torzo širokej misky. Odlomený črep mal hrúbku možno aj tri centimetre. Také hrubé teraz nebývajú ani veľké kvetináče. Archeológovia na začiatku zaevidovali štyri keramické nádoby. Presná evidencia je podmienkou. Črepy z každej sa ukladajú do osobitej nádoby. Len tak sa neskôr dajú reštaurovať.
Potom to už nadobudlo spád. Najprv špachtľami poodlupovali črepy z rozpadnutých vrchných misiek. Nič mimoriadne, iba veľkosť trochu nezvyčajná. Pracovali ženy. Vedúci terénneho prieskumu len dozeral. Prednosť dostávala medzinárodná posila. Historička Silvia, ktorá prišla zatiaľ len na týždennú výpomoc z múzea v maďarskom Séčéni. Na nálezisko dochádza denne. No nadšenie, ktoré je na nej evidentné, zrejme dokáže takéto prekážky hravo prekonať.
Vo veľkej amfore je kopa natlačenej hliny. Vrchné kamene hrobu pod tlakom naplavenej hliny zvyčajne padnú do skrinky a obsah pripučia. Preto potom tisícročiami pôda každý exponát dokonale oblepí. Archeologičky opatrne odstraňujú jej nánosy. V hline sa objavujú ďalšie nádoby. Spolu ich zaevidovali až desať. Na dne veľkej nádoby sa zjavuje čosi úplne unikátne. Nádobka má zjavne elipsovitý tvar. Do poslednej chvíle tomu nechcú uveriť. Až keď je už celá vonku a nerozbitá. Asi pätnásťcentimetrová krásne zdobená oválna nádobka sa v staršej dobe bronzovej ešte nenašla pravdepodobne nikde. Taký tvar archeológovia medzi vykopávkami z tej doby ešte nevideli.
Pod ňou nachádzajú bronzovú ihlicu. Má takmer dvadsať centimetrov a je tiež kompletná. Aj pozostatkov zo spálenej kostry je plný sáčok. A vraj je archeológia nudná.
