Výsledky terénneho prieskumu už teraz ponúkajú nový pohľad na život vtedajších ľudí pod najjužnejším výbežkom strednej časti karpatského oblúka. Dá sa povedať, že ľudia v tunajších horách patrili k zakladateľom ťažby a spracovania rúd. Osady mali umiestnené na trase bohatej rudnej žily. Tá sa ťahala od Sitna až po pahorky Slovenského raja. Stredná časť tejto žily kopíruje vrchy a doliny Hontu, Novohradu, Malohontu a Gemeru. Práve v tejto lokalite doteraz systematický archeologický prieskum nebol.
Pohrebisko z doby bronzovej v doline Lovinka medzi Lovinobaňou a Cinobaňou objavil pred niekoľkými rokmi náhodný turista. Našiel neobvyklé keramické črepy. Dal ich pozrieť nadšencovi pre archeológiu Mirovi Peťkovi z Lovinobane. Ten neskôr na mieste predpokladanej osady našiel praslen a na mieste pohrebiska ďalšie keramické črepy. Na nálezy upozornil archeologický ústav. Profesor Furmánek, ktorý už v tomto regióne podobné sídlisko skúmal, odhadol vek nálezov na približne tritisíc rokov a priradil ich ľuďom patriacim ku kyjatickej kultúre.
Určitý čas sa zdalo, že tak ako mnohokrát predtým sa peniaze na výskum nenájdu. Nakoniec vraj pomohol predseda vlády a na dvojmesačný terénny prieskum pod Striebornú predsa len z ústavu vyslali tím archeológov. Začali v júni. Starostka z Cinobane im pomohla vytvoriť solídne zázemie.
Vedením vykopávok na pohrebisku bol poverený mladý archeológ Vladimír Mitáš. Odborný patronát mal skúsený Václav Furmánek.
Už po pokosení údolia, v ktorom predpokladali pohrebisko, očakávali bohaté nálezy. Po odkrytí hornej vrstvy pôdy sa ukázalo toľko hrobových skriniek, že žasli aj najväčší optimisti. V hre však boli ešte viaceré riziká.
Našťastie bola väčšina hrobov nedotknutá. Nachádzali sa čoraz bohatšie nálezy. Škoda len, že tamojší ľudia oheň ovládali tak dokonale. Preto po mŕtvych, ktorých táto kultúra spaľovala na hraniciach, veľa pozostatkov nezostalo. Telá, kostry i priložené predmety, až na malé výnimky, zhoreli na popol. Ten našťastie ukladali do terakotových nádob, ktorých sa tu našlo vyše päťsto. Niektoré majú také tvary, aké sa doteraz nikde inde nenašli.
Jednotlivé nálezy sú naozajstným unikátom. Podrobne sme ich popisovali v sérii článkov. Dôležité sú súvislosti, ktoré nájdené predmety pomohli objasniť. Napríklad železné zubadlo hovorí o tom, že ľudia už vedeli používať kone. Alebo ich jazdci aspoň navštevovali. Trojkilové železné kováčske kladivo staré 3100 rokov dáva tušiť, že už vtedy dokázali taviť a kuť aj železo. To si doteraz nikto nedovolil tvrdiť. No potvrdzujú to aj haldy trosky či železná pracka. Pre Slovensko a tento kraj sú však dôležité hlavne historické a teritoriálne súvislosti. Archeológovia si to oficiálne zrejme ešte nedovolia, my však môžeme už teraz pokojne tvrdiť, že niekde v tejto lokalite a v tom čase začínalo v karpatskom oblúku baníctvo. A tradície baníctva, odlievania kovov a s tým súvisiaca výroba keramiky tvorili hlavný zdroj obživy tunajších ľudí.
