Na Redute preto, lebo Lehár, vtedy ešte ako mladý kapelník lučeneckej posádkovej hudby, tu neraz koncertoval. Lučenec bol po skončení pražského konzervatória v podstate jeho tretím profesionálnym pôsobiskom. Dirigentom miestnej vojenskej kapely sa tento komárňanský rodák stal vo svojich dvadsiatich rokoch.
V tom čase bol vôbec najmladším kapelníkom armády Rakúsko – uhorskej monarchie. V Lučenci pôsobil od roku 1890 do roku 1894 a tu začínal i komponovať svoje prvé skladby. Lučenčanom venoval jeden zo svojich vojenských pochodov – Lučenský. Ani v roku 1894 z pohostinného mesta, ktoré ho malo rado, nechcel odísť. No v známej mestskej kaviarni Szüsz sa dostal do sporu so svojim nadriadeným. Ten chcel, aby mu Lehár na rozkaz zahral jeho obľúbenú pieseň. No ambície mladého Franza boli iné a tak odmietol. A odmietol sa majorovi aj ospravedlniť. To ho stálo miesto kapelníka. Lehár sa však vo svete nestratil.
Na tohto typického Európana nezabudli ani Lučenčania. Iniciatívu Františka Mihálya, hudobného pedagóga a publicistu, finančne podporilo mesto Lučenec, majiteľ Reduty i Cirkevná základná umelecká škola sv. Jána Bosca v Lučenci, a tak už nebude majstra Lehára pripomínať len kaviareň s jeho bustou a menom, ale aj text na mramorovej tabuli. V piatok ju odhalili primátor mesta Milan Marko a autor myšlienky František Mihály.
Okrem európsky a kultúrne orientovaných Lučenčanov prišiel na slávnostné odhalenie aj poslanec európskeho parlamentu za stredné Slovensko Miroslav Mikolášik, rodák z Oravy, ktorý chce aj za náš kraj presadzovať projekty v rámci európskych štruktúr.
V plejáde hostí nechýbal ani riaditeľ Domu Matice slovenskej v Lučenci Dušan Kubinec, predstaviteľka za maďarskú kultúru Eva Hahnová-Duray, riaditeľ Novohradskej knižnice Pavel Urbančok, riaditeľka Novohradského osvetového strediska Mária Ambrušová a ďalší hostia.
Súčasťou dôstojného podujatia bolo aj operetné popoludnie z tvorby Franza Lehára vo Dvorane Reduty, na ktorom odzneli jeho najznámejšie melódie. Interpretovali ich sólisti Štátnej opery z Banskej Bystrice Katarína Perencseiová a Peter Schneider, korepetítorkou bola Agnesa Tóthová.
„Som veľmi rád, že podujatie malo vysokú úroveň,“ dodal na záver iniciátor tejto akcie František Mihály.
