Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky
DETI TU MRELI TAK, AKO SA RODILI

Pokoj mŕtvych v horách strážia storočné smreky

Cintoríny na Dušičky opeknejú. Aj ten, ktorý sa nachádza vysoko v horách nad Klenovcom. Pokoj mŕtvych tu strážia storočné smreky. Samoty v okolí už dávno osireli. Ľudia sa z vrchov presťahovali do dedín. Ostali len hroby.

Kopčeky so železnými krížmi, mnohé s detskými menami. Na Dušičky na nich rozváňa čečina a horia sviečky. Tvrdé nátury mali tunajšie rodiny. Také ako poctivé kamenné základy ich domov.
„No srdcia sme mali ako tie ovocné stromy. Aj teraz je na nich sladké ovocie. Dodnes ostali verné dedovizni,“ hovorí Jozef Svinčiak. V januári oslávi osemdesiatku. Na samote zvanej Vlčia jama prežil tridsaťjeden rokov. Jeho chalupa už ľahla k zemi. Železný kríž jeho otca a dvoch detí na tunajšom cintoríne stojí pevne.
„Tamto majú hrobček Janko a Marienka. Žili dvanásť hodín. Stihli sme ich aspoň pokrstiť. Voľakedy ženy z lazov rodili doma. Keď to na nich prišlo, zavolali babicu a trpezlivo vyčkávali na svoju hodinku. Tie naše sa narodili po Vianociach. Na svet prišli 26. decembra 1950. Zomreli v ten istý deň. Keby v tom čase boli inkubátory, možno by boli zostali nažive. Pamätám sa na ten deň, akoby to bolo včera. Snehu bolo vyše pása. Bola tuhá zima. Ľad mal poriadnu hrúbku a mráz zachádzal pod kožu. Vybrali sme sa do kostola. Do Lomu nad Rimavicou. Ťažká cesta to bola. Vierka sa už cestou tam sťažovala, že jej je plano. Len čo sme prišli domov, ľahla si do postele a vtedy to na ňu prišlo. Porodila chlapčeka a dievčatko. Narodili sa v siedmom mesiaci. Boli také drobné. Zakrútili sme ich do deky a utekali k farárovi do Lomu. Pokrstil ich. Ešte aj keď sme prišli domov, tak sa mrvili. Pochovali sme ich ako kresťanov,“ spomína Jozef a oči sa mu zaligocú. Aj chlapi z hôr plačú.
Čečiny aj šišiek bolo dosť
Oproti hrobu dvojičiek z Vlčej jamy je ďalší malý hrobček. Ležia tu druhé dvojčatá. Marienka a Anička. Prišli na svet v marci 1947.
„Porodila ich sestra mojej ženy. Aj tie žili iba niekoľko hodín. Tiež sa narodili predčasne. Asi v šiestom mesiaci,“ vysvetľuje Jozef.
Matky oplakávali svoje deti. Hroby na Vianoce aj Dušičky zdobili čečinou. Pri nohách a hlave zapálili sviečku, vraj aby sa ich dušičky radovali.
„Čečiny bolo na okolí dosť. Aj šišiek do venca. Neboli umelé kvety ani kahance od výmyslu sveta. Stačila sviečka. Dnes je to iné. Vence hýria všetkými možnými farbami a kahance tiež. V Maši mám pochovanú manželku. Zomrela pred jedenástimi rokmi. Mala rakovinu. Veľmi sa natrápila. Najviac ma ubíjala tá bezmocnosť. Chcel som jej pomôcť, no nevedel som ako. Cez leto jej nosím na hrob kvety zo záhrady. Kvety mala rada. Vždy ich mala plnú záhradu. Prežili sme spolu štyridsaťsedem rokov, dva mesiace a jeden deň. Do roka som chodil za ňou na cintorín každý deň. Sadol som si, vyplakal sa. Dobrá žena to bola. Na rukách by som ju aj dnes nosil, keby žila. Sviečku jej chodím zapáliť každú nedeľu, nielen na Dušičky. Nech vie, že na ňu myslím vo dne aj v noci. Aj ona mala rada hory. Ale keby som ju bol pochoval tu, vo vrchoch, bolo by to nerozumné. Nohy mi už neslúžia. Nemohol by som byť pri nej tak často, ako by som chcel,“ povie Jozef opäť so slzami v očiach.
Roky kradnú zo všetkého
Hroby. S menom aj bez mena. Malý cintorín na lazoch v Skorušinej si stráži svoje tajomstvá. V šere niektoré z krížov pripomínajú vychudnutých starcov. Na väčšine z nich sú tie isté mená. Rapčanovci, Kyzekovci, Svinčiakovci....
„Nečudujte sa, rodiny sa miešali medzi sebou. Bolo nás tu zo päťdesiat rodín. Obrábali sme skromné políčka, chovali statok a mali sme aj školu. Naši dedovia a pradedovia tu chytali vlkov do jám. Pasce prikryli čečinou. Vlkov tu bývalo požehnane. To preto ten názov Vlčia jama. Tam je hrob Margitky Kyzekovej. Zomrela v roku 1939 a bola prvá, ktorú v tomto cintoríne pochovali. Mala len dvanásť rokov. Krava rohami vyvrátila strom a ten ju privalil. Aj takú príchuť mali lazy. Mreli starci aj deti. Tu leží Juraj Kyzek. Mal dvadsaťšesť rokov. Zastrelili ho na poľovačke. Tamto sú hroby maďarských vojakov. Osemnásti ležia v jednom hrobe. Zahynuli v bojoch v druhej svetovej vojne. Už dobrých štyridsať rokov tu nikoho nepochovali. Niet koho. Ľudia sa rozutekali do sveta. Len mŕtvi zostali. Kým som vládal, aj som to tu pokosil. Ale už nevládzem. Nohy mi neslúžia. Tá moja sa ma už dočká. Roky kradnú zo všetkého. Aj z mysle aj z vlády,“ povie Jozef.
Na hory v okolí Klenovca padá súmrak. Je dušičkový čas. Z okolitých samôt sa už dávno nedymí z komínov. Len sviečky na hroboch zablikajú a storočné smreky budú aj naďalej chrániť malé pietne miesto. Na malom cintoríne odpočívajú tí, ktorí sa tu kedysi vydávali, ženili, lopotili na políčkach, chovali statok a ráno aj večer vzpínali mozoľnaté dlane k modlitbe. Za pokoj pre živých a ničím nerušený odpočinok pre mŕtvych.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  2. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  8. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  9. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  10. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 30 718
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 28 170
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 521
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 102
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 952
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 8 277
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 473
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 566
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 279
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 991
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

V Rimavskej Sobote zverejnili harmonogram testovania, niektoré miesta sú už obsadené

Víkend v našej krajine sa bude niesť v znamení celoplošného testovania na ochorenie COVID-19.

Obce a mestá postupne zriaďujú miesta na testovanie na Covid-19.
Nemocnica v Rimavskej Sobote

Vláda schválila výstavbu jedného z najväčších priemyselných parkov na južnom Slovensku

Bude stáť v Rimavskej Sobote. Celkové náklady na výstavbu odhaduje rezort hospodárstva na maximálne 9,843 mil. eur.

Rimavská Sobota

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Frajeri jazdili autom po zamrznutej priehrade, prelomil sa ľad

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Odišiel prvý tréner majstra sveta, lúčil sa s ním aj hokejový reprezentant

Gustáv „Guňo“ Buček nás opustil 7. januára vo veku 77 rokov.

Už ste čítali?