„Neviem opísať, ako sa dá prežiť smrť vlastného dieťaťa. Mozog postupne otupne. Zlomí ho žiaľ. Utešujem sa tým, že smrť možno nemusí znamenať koniec. Je to len iný spôsob existencie pre akúsi energiu či dušu,“ hovorí Jaroslav Šoltýs, Denisin otec. Okolo smrti mladej ženy zo Slovenska sa objavilo príliš veľa otáznikov. Deniska vyštudovala vysokú školu. Tak ako veľa jej rovesníkov. Odišla pracovať do zahraničia. V Rakúsku sa starala o manželský pár. Domáci pán bol bývalým primárom jedného z oddelení na poliklinike vo Vocklabrucku.
„Chcela sa zdokonaliť v nemčine. Nechcela tam ostať dlho. Dvadsiatehodruhého januára tohto roku zmizla. Deň predtým, ako sa definitívne rozhodla vrátiť domov, na Slovensko. Mala nastúpiť do práce. Tešila sa. To, že sa stratila, nám oznámila pani, ktorá sa s ňou striedala. Tiež je zo Slovenska. Tá zavolala môjmu synovi. Keď mi Jarko oznámil, že Denisa sa stratila, nechápal som, čo sa deje,“ približuje začiatok rodinnej tragédie Jaroslav.
Po mladej žene akoby sa zľahla zem. Jednoducho jej v dome nebolo a starí manželia nemali tušenie, kde je. Rozbehlo sa pátranie. Ani na piaty deň nebolo po Slovenke ani stopy. V stredu 30. januára našli jej telo v rieke Ager. Podľa rodiny Šoltýsovej sa rakúska polícia k prípadu postavila veľmi ležérne. Uspokojila sa so správou lekára, ktorý vylúčil násilnú smrť. Rodičia sa s takýmto konštatovaním nikdy nezmierili.
„Medzi vecami, ktoré nám poslali, bola aj jej vetrovka a topánky. Predsa z domu neodišla bosá,“ tvrdí Šoltýs.
Na políciu podali trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Momentálne už prebieha vyšetrovanie aj v Rakúsku.
„Pomohol nám jeden rakúsky novinár. Nebudem mať pokoj, kým sa nedozviem, kto zabil našu dcéru. Blížia sa Dušičky. Pre nás budú veľmi bolestné. Pôjdeme páliť sviečky na hrob nášho dieťaťa. Tá bolesť sa nedá ani opísať,“ dodá Jaroslav.
