Starší z bratov, 29–ročný Jozef, dosiahol v čase, keď bol aktívnym pretekárom, výrazné úspechy. Bol majstrom bývalej ČSSR, niekoľkonásobným majstrom Slovenska a tiež majstrom strednej Európy v seniorskej kategórii. Jeho mladší brat, 18–ročný Martin, však za ním v ničom nezaostáva. Onedlho sa postaví na motokárovú trať v spoločnosti najskúsenejších jazdcov. V novembri sa totiž uskutočnia MS v Taliansku, na ktorých sa môžu zúčastniť len majstri jednotlivých krajín. Ešte pred svetovým šampionátom nám Martin stihol prezradiť, čo pre neho znamená motoristický svet.
Kto ťa priviedol k motokáram a kedy?
- Vyrastal som v pretekárskej rodine. Pretekal otcov brat, otec a neskôr aj môj starší brat. Vždy ma brávali so sebou na preteky a tak je samozrejmé, že som sa do tohto športu dostal aj ja. Prvýkrát som sa do motokáry posadil ako sedemročný. Vysvetlili mi, kde je brzda, plyn a už to išlo. Pamätám si, že to bolo v Trebaticiach neďaleko Piešťan.
Na ktorej trati si absolvoval svoj prvý pretek a s akým výsledkom?
- Mal som sedem rokov, keď som dostal licenciu pretekára v skupine kadetov. Svoj prvý pretek som absolvoval v Trebaticiach. Myslím, že som vtedy spomedzi osemnástich pretekárov skončil na šiestom mieste.
Ako si ďalej napredoval vo svojej pretekárskej kariére?
- V kategórii kadetov som účinkoval do svojich deviatich rokov. Neskôr som prešiel do kategórie komerov, v ktorej sa už jazdí na motokárach s vyššou kubatúrou. V jedenástich rokoch som sa staval na štart v juniorskej kategórii, v ktorej sa jazdí na motokárach s kubatúrou 100 cm3. Už piaty rok pretekám v seniorskej kategórii. Napriek tomu, že v nej začínajú pretekári až od 15 rokov, mal som udelenú výnimku, pretože som podával dobré výkony.
Kedy si dosiahol svoj najvýraznejší úspech?
- Bolo to pred dvoma rokmi na medzinárodnom preteku v Nemecku. V silnej konkurencii sa mi podarilo presadiť. V mojej kategórii pretekalo až 45 jazdcov z rôznych krajín. V meranom tréningu som sa dostal na siedmu priečku. V semifinále som skončil na štvrtom mieste a vo finále som zvíťazil. Okrem toho si cením aj titul majstra Slovenska spred troch rokov. V tomto roku som tiež úradujúcim majstrom Slovenska. Aj titul majstra strednej Európy si veľmi vážim.
Onedlho ťa čaká vrcholné podujatie – majstrovstvá sveta, ktoré sa uskutočnia v Taliansku. S akými predsavzatiami na ne pocestuješ?
- Týchto majstrovstiev sa môžu zúčastniť len víťazi, teda majstri každej krajiny, v ktorej sa táto kategória seniorov jazdí. Samozrejme, že tu bude veľká konkurencia a tak, ako v každom športe, je to aj o šťastí. Určite by ma potešilo, keby som sa dostal do prvej desiatky. O tom je však ešte predčasné hovoriť. Uvidíme, ako sa mi zadarí.
Kde absolvuješ tréningové jazdy pred pretekmi?
- Keďže v Lučenci ani v jeho okolí nie je dráha pre motokáry, chodievam trénovať do Maďarska alebo do Piešťan. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa tento šport stáva pre mňa finančne náročným. Zúčastňujem sa pretekov nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách, takže treba veľa cestovať. Keď sa k tomu priráta cena motokáry, motora, pneumatík, ktoré treba prezuť pred každým pretekom a mnoho ďalších vecí, tak môžem povedať, že tento šport nie je lacnou záležitosťou. Veľmi mi však pomáha brat a otec. Pretekám za náš klub K Kart Racing Lučenec.
Ktorých pretekov si sa zúčastnil tento rok?
- Odjazdil som seriál pretekov majstrovstiev Slovenska a štartoval som aj na dvoch medzinárodných pretekoch v Nemecku a v Českej Lípe.
Mal si počas svojej kariéry aj nejaké úrazy?
- Keď som jazdil ešte v kategórii kadetov, tak som sa s motokárou prevrátil a mal som narazené dolné končatiny. Z Nemecka som sa vrátil s prasknutým rebrom. So zraneniami však v športe treba počítať. Určite to nie je príjemné, videl som aj niekoľko vážnych havárií. Nikdy ma to však neodradilo od pretekania.
Kto je tvojím vzorom v motoristickom svete a kam by si to chcel dotiahnuť?
- Jednoznačne Michael Schumacher. Ten tiež začínal jazdiť na motokárach a dnes je svetovou špičkou. Určite by som sa aj ja raz chcel presadiť ako pretekár F1.
