Basketbalový ošiaľ spred štyroch rokoch, kedy sa po víťazstve na palubovke Chemosvitu Svit podarilo basketbalistom BK ESO vybojovať najcennejšiu trofej – Slovenský pohár, upadol do zabudnutia. Ani majstrovský titul SR spred dvoch rokov, ktorému sa spolu so „zlatými“ chlapcami tešilo v športovej hale na Výstavisku až 2500 fanúšikov, nepomohol k záchrane lučenskej extraligy. Basketbalové pojmy, akými v Novohrade nepochybne boli hráči Kovačevič, Ščekič, Meluš, Šarin, Závodný, Tarabus, Krajčo, Kemenyík, Sýkora, Švidráň, Tolmáči a tréner Krajnovič, sa s extraligovou palubovkou rozlúčili po páde lučenského extraligového basketbalu.
Počas tejto sezóny sa v Lučenci rozbehla II. basketbalová liga mužov. Zatiaľ je však možné hovoriť len o amatérskej úrovni. „V auguste ma oslovil pán Činčura s ponukou trénovať mužskú kategóriu basketbalistov. Snaha o záchranu tohto športu v našom meste vzišla najmä zo strany rodičov mladých basketbalistov, ktorí založili OZ Daskit,“ hovorí Michal Tarabus, bývalý kapitán extraligového mužstva, ktorý je dnes v druholigovom tíme hlavným trénerom a zároveň aktívnym hráčom.
„Začiatky neboli jednoduché. S tréningom sme začali dva týždne pred súťažou v telocvični, v ktorej neboli namontované basketbalové koše. Naším prvým ozajstným tréningom bol vlastne zápas, v ktorom sme sa stretli s ťažkým súperom – družstvom Banskej Bystrice,“ vysvetľuje tréner a podotkne, že terajší lučenskí basketbalisti sa tomuto športu venujú na úkor svojho voľného času a bez nároku na odmenu. „Som rád, keď prídu na tréning a vidím ich zanietenie pre basketbal. V tíme je osem starších skúsených hráčov a štyria sú mladší hráči,“ dodal M. Tarabus.
Pád basketbalovej extraligy v Lučenci ho mrzí. Do poslednej chvíle si nepripúšťal, že by sa katastrofický scenár mohol naplniť.
„Kríza v BK ESO pretrvávala dlhšiu dobu a bolo len otázkou času, kedy dôjde k jeho zániku. Dúfal som však, že sa nájde schodné riešenie na jeho záchranu. Posledná sezóna sa odohrala v dusnej atmosfére. V šatniach vládlo napätie a stres, ktorý sa prenášal aj na palubovku,“ spomína basketbalista, ktorý sa tomuto športu venuje už 15 rokov.
Ponuka zhostiť sa trénerskej funkcie v tíme OZ Daskit ho potešila. Naskytla sa mu opäť príležitosť účinkovania na palubovke.
„Určite, že rozvoj každého športu je pozitívnym impulzom pre mesto. Lučenčania boli zvyknutí na basketbal a ja verím, že postupom času sa podarí opäť vzkriesiť tento šport v našom meste. Súčasní hráči sú pre basketbal zanietení, budeme hrať na maximum a posnažíme sa zabojovať o vrchné priečky v tabuľke. Sezóna sa len rozbieha. Druhá basketbalová liga je pre mňa novou skúsenosťou. Nepoznám silu súpera ani úroveň tejto súťaže,“ hovorí tréner, ktorého by bavila aj práca so žiakmi.
„Deti možno nazvať tvárnym materiálom. Napredovanie a výsledky sú v tejto kategórii najbadateľnejšie. Okrem toho sa domnievam, že zostaviť kvalitný tím z vlastných odchovancov je pre Lučenec najschodnejšia a najlacnejšia cesta. Samozrejme, určitý čas to potrvá a nie je to jednoduché. Verím však, že v Lučenci sa ešte niekedy bude hrať extraliga, pretože mladí hráči dosahujú už dnes pekné výsledky,“ zakončil M. Tarabus.