S hokejom začínal v lučenskej prípravke ako šesťročný. Štyri roky si odkrútil v hokejovej triede v Detve. Bol aktívnym hráčom dorasteneckého tímu spod Poľany, v ktorom okúsil, ako chutí extraliga. „Po tom, ako sa k môjmu vtedajšiemu trénerovi podľa mňa zachovali nefér, vrátil som sa do Lučenca. Neveril som, že ešte raz budem hrať hokej na vyššej úrovni,“ spomína Mário. V Lučenci sa stal posilou dorasteneckého družstva. Neskôr prešiel do juniorského tímu, s ktorým sa mu trikrát po sebe podarilo vyhrať súťaž. Úèinkuje v òom dodnes. „V juniorke hrám spolu s Lacom Martinským posledný rok na výnimku,“ upresnil hokejista.
Dres druholigového mužstva seniorov oblieka už od svojich šestnástich rokov a počas tejto sezóny sa dostal aj do zostavy prvoligového HKM Lučenec.
„Bola to pre mňa veľká výzva. Najmä v úvodných zápasoch sezóny som dostával veľa príležitostí presadiť sa na ľade. Prvý zápas proti Novým Zámkom som odohral v prvom útoku s Martinom Gromom. Podarilo sa mi v ňom získať svoj prvý bod v tejto súťaži za prihrávku. Aj druhý zápas proti Ružinovu som odohral v prvom útoku. Keï sme zvíťazili v Trnave, hral som s bratmi Babicovcami v druhom útoku. Postupne však začali prichádzať skúsenejší hráči a tak som už nemal toľko príležitostí zasiahnuť do zápasov. Prvých šesť stretnutí som však odohral kompletne,“ hovorí M. Košík.
Hokeju sa chce venovať na profesionálnej úrovni. Keďže nepatrí medzi tých, ktorí kvôli štúdiu neabsolvujú všetky tréningy, môže sa tomuto športu venovať naplno.
„Keď sme mávali dvojfázové tréningy, bol som na ľade ráno aj popoludní. Okrem toho trénujem aj s juniormi. Je to náročné, na regeneráciu nezostáva takmer žiadny čas a ani zatiaľ na ňu nemáme vytvorené podmienky. Na nového trénera som si za dva mesiace zvykol. Je náročný, ale viem, že to tak musí byť, pokiaľ z nás mladých chce vychovať kvalitných hráčov,“ vysvetľuje zanietený športovec.
Je presvedčený, že jeho cesta do pevnej zostavy prvoligového mužstva vedie cez juniorskú súťaž, v ktorej musí stabilne podávať dobré výkony.
„Posledné štyri zápasy prvoligového mužstva som sledoval len z tribúny a tri zápasy som presedel na striedačke. Je mi to ľúto, ale spravím maximum, aby som sa stal kvalitnou posilou tohto tímu. O tom, že tam patrím, však musím svojimi výkonmi presvedčiť trénera,“ dodal Mário. Spomedzi skúsených hráčov si váži najmä brankára Mareka Kleniara, ktorý mu vie vždy poradiť. Oporou mu je najmä v čase psychickej nepohody. „Je to skúsený hráč, ktorý už odchytal veľa zápasov v extraligových tímoch. Brankár patrí medzi kľúčové postavy na ľade. Nikdy som však nechcel byť brankárom. Skôr ma baví strieľať góly,“ podotkol hokejista. Za kvalitné posily tímu oznaèuje aj hráčov s extraligovými skúsenosťami, akými sú Patrik Ščibran alebo Martin Groma. Koncom minuloročnej sezóny oslovil Mária jeden z detvianskych agentov s ponukou, či by si svoje skúsenosti neotestoval v tíme z južného Uralu - v Orsku. „Vycestoval som tam s dvoma Slovákmi. Letnú prípravu som tu však vydržal absolvovať len dva týždne. Bolo to naozaj veľmi náročné. Trénovali sme trikrát denne na suchu. Dokopy to bolo osem hodín. Bola to pre mňa veľká skúsenosť, ktorá ma posunula ďalej. Určite by som sa však na to už nedal. Pokojne však môžem povedať, že to bola moja najkvalitnejšia príprava v mojej hokejovej kariére,“ prezradil športovec. Jeho snom je spolu s luèenským tímom vyhrať I. ligu a presadiť sa v najvyššej súťaži. „Chcel by som niečo dosiahnuť práve v lučenských farbách. Prvá liga sa hrá na vysokej úrovni a je pre mladých hráčov najlepším odrazovým mostíkom do extraligy,“ zakončil Mário, ktorého hokejovým vzorom je úspešný Slovák Marián Hossa.
