Piatok, 23. február, 2018 | Meniny má Roman, Romana
EMÍLIA JE NAJSTARŠOU OBYVATEĽKOU LUČENCA

Ani sto rokov jej iskry v očiach neuhasili

Tvár jej zdobia vrásky. Ruky tiež. Roky jej však z mysle neubrali. Ani iskry v očiach neuhasili. Dlhovekosť sa v jej rodine zrejme dedí. Jej mama sa dožila deväťdesiat rokov. Emília Fungáčová šiesteho októbra oslávila sto.

„Moja mamička sa dožila úctyhodného veku. No ja som ju už predbehla. Už som nielen babka, prababička, ale aj praprababička. Recept na dlhovekosť podľa mňa neexistuje. Ja som sa veľa modlila a pracovala. Vychovala som šesť detí. Jedného syna som už aj pochovala. Muža tiež. To boli hádam najťažšie chvíle v mojom živote. Stáť pri hrobe vlastného dieťaťa je hrozné. Ja som tam mala ísť, do hrobu tmavého. Nie môj dobrý Rudko. Zomrel pred šestnástimi rokmi,“ hovorí Emília.
Žije u svojej dcéry Márie. Je najstaršou obyvateľkou Lučenca. „Mamka celý život prežila na dedine. Narodila sa neďaleko Látok, v horskej obci Čechanky. Bola veľmi pracovitá. Ešte aj vtedy, keď mala osemdesiat rokov, chodila do vinice oberať hrozno. Dva razy bola pracovať v Čechách, len aby nás uživila. V činžiaku býva šestnásť rokov. Aj ja som vdova, dvom nám je veselšie,“ hovorí Mária.
Mamka ju pozorne počúva. Na chvíľu zosmutnie a povie: „Na dedine sa žilo lepšie. Prišla suseda, jedna aj druhá, porozprávali sme sa, čajík vypili a hneď nám bolo všetkým ľahšie na duši. V meste je to iné. Celý deň som sama. Chodím od jedného okna k druhému a aspoň takto vidím ľudí. Marka je dobrá dcéra. Stará sa o mňa. Ale nemôže celý deň chodiť len okolo mojej sukni. Má aj iné povinnosti. No a odvtedy, ako pre pár korún zavraždili vo vedľajšom vchode takú babku ako som ja, deti sa o mňa boja ešte viac,“ povie čiperná starenka.
Prežila dve svetové vojny, zažila tatíčka Masaryka, gazdovanie na skromných políčkach, znárodnenie aj družstvá.
„Každá doba mala svoje plusy aj mínusy. Dnes majú mladí iné možnosti ako sme mali my. My sme ani elektrinu nemali a prala som na potoku. Pri šiestich deťoch som sa veru musela obracať, aby vždy mali na seba čisté háby. Cez zimu sme si v ľade vysekali dieru a tak sme plákali. K doktorom sme nechodili, len vtedy, keď bolo naozaj zle. Zápaly aj chrípku sme vyliečili bylinkami. V okolitej prírode ich bolo dosť. Repík, materina dúška či skorocel stačili na všetko. Rodili sme doma. Veľa ráz ani babica nestihla dobehnúť a dieťa už bolo na svete. Môj prvý bol veľmi veľký. Dva dni som preležala v horúčkach. Ženy ma posťahovali a našťastie som sa z toho dostala. Aj stravu sme mali chudobnú. Zemiaky, kapusta a kyslé polievky. Chlebík sme si upiekli doma. Mal chrumkavú kôru, balili sme ho do ľanového obrúska a ďakovali zaň Pánu Bohu. Takmer každá gazdinka si vedela dopestovať ľan, priasť aj tkať,“ hovorí Emília.
Desať krížikov na chrbte ju vraj k zemi netlačia. Zrak jej slúži, len nohy a ruky ju pobolievajú a aj pruh občas zabolí. „Musím sa udržiavať v kondícii a nezaľahnúť. Trénovať nohy aj myseľ. Chodím po byte a čítam. Noviny, časopisy a pobožné knižtičky. Deň začínam aj končím modlitbou. Keď sa mi narodil Rudko, boli Vianoce a vonku zúrila vojna. Presne vtedy, keď prišiel na svet, Nemci mi zverbovali muža. Modlila som sa, aby sa mi vrátil. Boh ma vyslyšal. Podarilo sa mu ujsť. Vo Zvolene zašiel do nemocnice a tam mu dali ruku do dlahy. To preto, aby ho Nemci nepotrestali za útek,“ spomína so slzami v očiach statočná žena.
Na Vianoce nemá dobré spomienky. „Je to pre mňa najbolestivejšie obdobie v roku. Presne na Štedrý deň pred päťdesiatimištyrmi rokmi mi zomrel manžel. Bývali sme v Pincinej. Ráno sa zobudil a povedal mi, že mal veľmi zlý sen. No nechcel mi ho povedať. Sľúbil, že mi ho povie, keď príde domov. Okolo desiatej mi volali, aby som si prišla po neho, že ho privalilo drevo. Robil na píle v Lučenci. Prišla som tam a chlapi stáli ako sochy. Zaviedli ma do takej drevenej búdy, kde ležal môj dobrý mužík. Vtedy neboli domy smútkov. Celé sviatky sme ho mali doma. Pri živote ma držali len deti. Veď čo by bolo s nimi, keby aj o mamu prišli? Ťažko mi bolo, ej veru, veľmi ťažko. V chalupe peňazí málo a hladných krkov veľa. Musela som sa obracať, aby som nás všetkých uživila,“ tvrdí Emília.
Napriek tvrdým skúškam s pokorou a vierou vítala každý nový deň. Nuž, taký bol život Emílie Fungáčovej. Ktovie, možno práve pokora a viera sú tajomstvom, ako sa dožiť vysokého veku.

Článok pokračuje pod video reklamou

  1. Ľudské tragédie zasiahnu aj tvrdých chlapov 462
  2. Na svahu Košútky sa zranilo 13-ročné dievča, odviezol ju vrtuľník 414
  3. Samospráva Lučenca zainvestuje do štadióna 324
  4. Jednotné čipové karty by zjednodušili cestovanie 272
  5. V Banskobystrickom kraji môžu ľudia o komfortnom cestovaní len snívať 147
  6. Juniori Mimelu Lučenec sú o krok bližšie k titulu 113
  7. Starostovia 85 obcí z Gemera - Malohontu sú nespokojní s prípravou R2 104
  8. Okolo zriadenia klientského centra zostalo záhadné ticho 92
  9. Hokejoví dorastenci s dvomi prehrami. Séria sa presúva do Lučenca 76
  10. Džudisti Junioru si vybojovali sedem kovov Foto 44

Najčítanejšie správy

Novohrad

Ľudské tragédie zasiahnu aj tvrdých chlapov

Nikdy nevedia, aký zásah ich čaká a či sa z neho ešte vrátia domov.

Samospráva Lučenca zainvestuje do štadióna

Náklady sú predbežne odhadnuté na 122-tisíc eur.

Jednotné čipové karty by zjednodušili cestovanie

Ondrej Lunter: To, čo je možné urobiť hneď, závisí od vôle SAD Zvolen a SAD Lučenec.

V Banskobystrickom kraji môžu ľudia o komfortnom cestovaní len snívať

Filip Hlubocký: Železničná infraštruktúra je v dezolátnom stave. Už desiatky rokov sa nepostavil kilometer trate.

Blízke regióny

Muža zrazil vo Zvolene vlak

Zrážku prežil, je však v kritickom stave.

Do chodcov narazilo auto, obaja sú ťažko zranení

Nehoda sa stala včera na Jesenského ulici.

Udrie arktická zima. Ako sme na ňu pripravení?

V najbližších dňoch nás čaká najchladnejšie obdobie tejto zimy.

Veľká investícia v Krupine: Majerský rad čaká výrazná premena

Na práce na najväčšom sídlisku získalo mesto viac ako pol milióna eur z eurofondov.

Policajná naháňačka: Pred súdom dnes prehovorili strelec aj posádka unikajúceho auta

Obžalovaný Michal unikal pred policajtmi už viackrát, jeho posledná jazda v júni 2017 sa však skončila tragicky pre Tomáša (†17). Toho zasiahla policajná strela na zadnom sedadle.

Všetky správy

Auto narazilo do skupiny detí, zranených je dvanásť školákov

Nehoda sa stala pri Spišskom Bystrom v okrese Poprad.

Murínová: Poliaková podala taký výkon, až mi tiekli slzy

Fialková navonok vyzerala, že je v poriadku, ale vnútorne s tým stále bojovala, priznáva jej trénerka Anna Murínová.

Ruská provokácia? Dobre vedia, že to nesmú, hneval sa Čech

Boj o hokejové finále sa začal už deň pred zápasom. Je to psychologická vojna, vraví manažér českých hokejistov.

Ak ma chcel niekto položiť, tak sa mu to nepodarilo, vraví Paulína Fialková

Slovenská ženská štafeta skončila na olympiáde v Pjongčangu na výbornom piatom mieste.