Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky
EMÍLIA JE NAJSTARŠOU OBYVATEĽKOU LUČENCA

Ani sto rokov jej iskry v očiach neuhasili

Tvár jej zdobia vrásky. Ruky tiež. Roky jej však z mysle neubrali. Ani iskry v očiach neuhasili. Dlhovekosť sa v jej rodine zrejme dedí. Jej mama sa dožila deväťdesiat rokov. Emília Fungáčová šiesteho októbra oslávila sto.

„Moja mamička sa dožila úctyhodného veku. No ja som ju už predbehla. Už som nielen babka, prababička, ale aj praprababička. Recept na dlhovekosť podľa mňa neexistuje. Ja som sa veľa modlila a pracovala. Vychovala som šesť detí. Jedného syna som už aj pochovala. Muža tiež. To boli hádam najťažšie chvíle v mojom živote. Stáť pri hrobe vlastného dieťaťa je hrozné. Ja som tam mala ísť, do hrobu tmavého. Nie môj dobrý Rudko. Zomrel pred šestnástimi rokmi,“ hovorí Emília.
Žije u svojej dcéry Márie. Je najstaršou obyvateľkou Lučenca. „Mamka celý život prežila na dedine. Narodila sa neďaleko Látok, v horskej obci Čechanky. Bola veľmi pracovitá. Ešte aj vtedy, keď mala osemdesiat rokov, chodila do vinice oberať hrozno. Dva razy bola pracovať v Čechách, len aby nás uživila. V činžiaku býva šestnásť rokov. Aj ja som vdova, dvom nám je veselšie,“ hovorí Mária.
Mamka ju pozorne počúva. Na chvíľu zosmutnie a povie: „Na dedine sa žilo lepšie. Prišla suseda, jedna aj druhá, porozprávali sme sa, čajík vypili a hneď nám bolo všetkým ľahšie na duši. V meste je to iné. Celý deň som sama. Chodím od jedného okna k druhému a aspoň takto vidím ľudí. Marka je dobrá dcéra. Stará sa o mňa. Ale nemôže celý deň chodiť len okolo mojej sukni. Má aj iné povinnosti. No a odvtedy, ako pre pár korún zavraždili vo vedľajšom vchode takú babku ako som ja, deti sa o mňa boja ešte viac,“ povie čiperná starenka.
Prežila dve svetové vojny, zažila tatíčka Masaryka, gazdovanie na skromných políčkach, znárodnenie aj družstvá.
„Každá doba mala svoje plusy aj mínusy. Dnes majú mladí iné možnosti ako sme mali my. My sme ani elektrinu nemali a prala som na potoku. Pri šiestich deťoch som sa veru musela obracať, aby vždy mali na seba čisté háby. Cez zimu sme si v ľade vysekali dieru a tak sme plákali. K doktorom sme nechodili, len vtedy, keď bolo naozaj zle. Zápaly aj chrípku sme vyliečili bylinkami. V okolitej prírode ich bolo dosť. Repík, materina dúška či skorocel stačili na všetko. Rodili sme doma. Veľa ráz ani babica nestihla dobehnúť a dieťa už bolo na svete. Môj prvý bol veľmi veľký. Dva dni som preležala v horúčkach. Ženy ma posťahovali a našťastie som sa z toho dostala. Aj stravu sme mali chudobnú. Zemiaky, kapusta a kyslé polievky. Chlebík sme si upiekli doma. Mal chrumkavú kôru, balili sme ho do ľanového obrúska a ďakovali zaň Pánu Bohu. Takmer každá gazdinka si vedela dopestovať ľan, priasť aj tkať,“ hovorí Emília.
Desať krížikov na chrbte ju vraj k zemi netlačia. Zrak jej slúži, len nohy a ruky ju pobolievajú a aj pruh občas zabolí. „Musím sa udržiavať v kondícii a nezaľahnúť. Trénovať nohy aj myseľ. Chodím po byte a čítam. Noviny, časopisy a pobožné knižtičky. Deň začínam aj končím modlitbou. Keď sa mi narodil Rudko, boli Vianoce a vonku zúrila vojna. Presne vtedy, keď prišiel na svet, Nemci mi zverbovali muža. Modlila som sa, aby sa mi vrátil. Boh ma vyslyšal. Podarilo sa mu ujsť. Vo Zvolene zašiel do nemocnice a tam mu dali ruku do dlahy. To preto, aby ho Nemci nepotrestali za útek,“ spomína so slzami v očiach statočná žena.
Na Vianoce nemá dobré spomienky. „Je to pre mňa najbolestivejšie obdobie v roku. Presne na Štedrý deň pred päťdesiatimištyrmi rokmi mi zomrel manžel. Bývali sme v Pincinej. Ráno sa zobudil a povedal mi, že mal veľmi zlý sen. No nechcel mi ho povedať. Sľúbil, že mi ho povie, keď príde domov. Okolo desiatej mi volali, aby som si prišla po neho, že ho privalilo drevo. Robil na píle v Lučenci. Prišla som tam a chlapi stáli ako sochy. Zaviedli ma do takej drevenej búdy, kde ležal môj dobrý mužík. Vtedy neboli domy smútkov. Celé sviatky sme ho mali doma. Pri živote ma držali len deti. Veď čo by bolo s nimi, keby aj o mamu prišli? Ťažko mi bolo, ej veru, veľmi ťažko. V chalupe peňazí málo a hladných krkov veľa. Musela som sa obracať, aby som nás všetkých uživila,“ tvrdí Emília.
Napriek tvrdým skúškam s pokorou a vierou vítala každý nový deň. Nuž, taký bol život Emílie Fungáčovej. Ktovie, možno práve pokora a viera sú tajomstvom, ako sa dožiť vysokého veku.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  2. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  3. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  4. Home (ale aj) Office
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  7. Zelená Bratislava
  8. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  10. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  1. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Zelená Bratislava
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  5. Ruža zmeny
  6. Úpravy automobilov pre ZŤP
  7. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  8. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 28 078
  2. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 20 338
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 138
  4. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 090
  5. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 782
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 005
  7. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 643
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 107
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 965
  10. Budúcnosť v digitále je plná žien. V čom majú pred mužmi navrch? 8 610
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Pečatidlo bolo úplne prvým darom pre oslavujúce múzeum

Novohradské múzeum a galéria v Lučenci oslávi svoje 65. výročie veľkou výstavou.

Pečatidlo obuvníckeho cechu bolo prvým darom čo dostalo Novohradské múzeum a galéria v Lučenci

Na mestskom úrade v Lučenci obmedzili prevádzku klientskeho centra

Samospráva odporúča zvážiť osobnú návštevu úradu

ilustračné foto

V knižnici v Rimavskej Sobote bude pamätná izba Mateja Hrebendu

Stane sa tak v rámci projektu jej obnovy a interiérového vybavenia priestorov knižnice ktorého meno zariadenie nesie.

Budova knižnice Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Najviac nakazených pribudlo v Košiciach a v okrese Čadca

Nedeľňajší rekord sa vyšplhal na číslo 860.

Nedeľný rekord. V Trenčianskom kraji pribudlo 104 pozitívne testovaných

Laboratóriá na Slovensku otestovali 5 025 vzoriek, celkový počet pozitívnych bol 860.

V Nitre pribudli hospitalizovaní aj mŕtvi. Ohniská na Borovej stráži polícia

Viac ako dve tretiny reprofilizovaných lôžok pre COVID pacientov sú obsadené. Vytvoria ďalšie.

KORONAVÍRUS: Žilina hlási menej nakazených, Čadca medzi najhoršími

V nemocniciach je hospitalizovaných 638 pacientov.

Už ste čítali?