Pomocnú ruku podala najmä Veronika – Mária Vargová. Žena s veľkým srdcom. Sedemdesiatštyriročná Anna Libjaková sa o Jožka starala dvadsaťdva rokov. Priviedli jej ho v noci. Naučila ho všetko, čo vedela. Boli spolu v dobrom aj v zlom. Obidvaja na sebe doslova lipli. V dome, kde bývali, ich každý poznal ako nerozlučnú dvojicu. Jožko do štrnástich rokov nosil plienky. Vychodil osobitnú školu. Psychiatri jeho stav posúdili ako mentálnu zaostalosť stupňa ťažkej debility až imbecility. Súd zveril chlapca do výchovy starej mame. V júni vážne ochorela. Musela odísť do nemocnice a retardovaný chlapec ostal sám. Ujala sa ho pani Vargová. Na Jožka dozrela, navarila mu, aj záchod za ním spláchla. Sama je však na invalidnom dôchodku a uvedomovala si, že jej pomoc môže byť len dočasná. Snažila sa nájsť pre Jožka druhý domov. Obvolala všetky sociálne zaradenia v okrese, no stretla sa len so zamietavou odpoveďou. Pre Jožka skrátka nikde nemali miesto. Aj s pomocou Novohradských novín sa pani Veronike – Márie Vargovej podarilo nájsť pre chlapca dôstojné ubytovanie v zariadení Náš domov pri Ožďanoch. Aby chlapec v neštátnom zariadení mohol ostať bývať natrvalo, bolo potrebné zaplatiť 50–tisíc korún. Stará mama ich nemala. A tak pani Vargová oslovovala miestnych podnikateľov, aby jej pomohli. Stretla sa s ochotou aj neochotou, s ľudským pochopením aj ľahostajnosťou. Sama si zobrala pôžičku, aby pomohla. Nakoniec sa jej podarilo zozbierať 55–tisíc korún.
„Tých päť bolo na televízor pre Jožka. Pomohol mi primátor mesta, Ivan Šklamla z firmy Egal, lučenský podnikateľ Ľubomír Činčura a aj jeden mladý pár, ktorý chce ostať v anonymite. No a samozrejme aj Novohradské noviny. Veľakrát mi bolo ťažko, no keby som sa mala rozhodnúť ešte raz, opäť idem do toho. Jožko a jeho stará mama potrebovali pomoc. Nemali nikoho a ja som ich suseda,“ skromne hovorí pani Vargová.
V novom domove ho navštevuje. Na Vianoce príde Jožko domov. K starej mame, ktorej spadol najťažší kameň zo srdca. Vie, že aj keď tu už ona raz nebude, o jej milovaného vnuka Jožka bude dobre postarané.
Jožko dostal do izby už aj kamaráta. Pesničky od jeho obľúbenej skupiny Senzus poznajú všetci v domove. Rád pomáha v kuchyni, aj schody poumýva. Stále sa pýta na svoju starkú. Nečudo, vychovala ho. Sama si veľa ráz odtŕhala od ústa, len aby jej vnukovi nič nechýbalo.
