„Keď som mal trinásť rokov, opravovali v našej dedine evanjelický kostol, ktorý už vtedy, v roku 1963, mal sto rokov. Neďaleko neho robotníci natrafili na masový hrob. Bolo v ňom veľa kostí a nebol problém dostať sa k nemu. Vypátral som, že pochádzal zo 17. storočia a boli to pravdepodobne vojaci, ktorí bojovali v stavovskom povstaní. Našiel som tam podkovu. Bola zo starej čižmy. Táto podkova je môj prvý historicky zaujímavý predmet, ktorý som našiel,“ hovorí rodák z Lovinobane.
Dodnes má v jeho zbierke čestné miesto. Vyučil sa za sústružníka, no keby mohol vrátiť čas, študoval by históriu.
„Dejepis a faktografia o histórii, to bolo vždy to, čo ma priťahovalo ako magnet. Keby som mal školu, nebol by som len amatérskym archeológom. No najväčší sen sa mi už splnil. Pracoval som s tímom odborníkov. Otváral som s nimi staré hroby pod Striebornou, vrchom neďaleko Cinobane. Ako chlapec som sa v tých miestach hrával. Akoby som to už vtedy v podvedomí tušil, že raz tam budem stáť pri zrode niečoho veľkého. Jednotlivé nálezy, ktoré sme tam našli, sú naozajstným unikátom. Pochádzajú z obdobia okolo roku tisíc pred Kristom. Toto pohrebisko z doby bronzovej v doline Lovinka medzi Lovinobaňou a Cinobaňou vlastne objavil môj kamarát Pavel Kováčik. Tiež býva v Lovinobani. Rád sa túla po horách. Pred dvoma rokmi našiel pri Striebornej starú nádobu. Priniesol mi ju. Od prvej chvíle, keď som sa na ňu pozrel, som vedel, že je to kus histórie, ktorú treba odhaliť. Aj som mu povedal, že by to mal oznámiť starostke. No potom sa na to akosi pozabudlo. No mne to predsa len nedalo a pod Striebornú som začal chodiť častejšie. Najmä po dažďoch, keď dážď odplavil pôdu. Vtedy je vidieť viac. V máji minulého roku som objavil žiarový hrob. Archeológovia určili, že je starý tritisíc rokov,“ hovorí o svojom najväčšom historickom objave bádateľ z Lovinobane.
Spolu s archeológmi postupne odkryli až päťdesiatosem hrobov. „Je to zážitok, na ktorý do smrti nezabudnem,“ tvrdí Mirko.
Torzo zo starobylej nádoby, ktorú našiel jeho kamarát, pozliepal. Dal si ju k baníckym kladivkám, ktoré našiel jeho kamarát Janko Očovan neďaleko svojho domu pri zemných prácach.
„V okolí Lovinobane sú staré banské štôlne. Oplatilo by sa ísť do nich pozrieť. Na hrebeni Hája sú tiež hotové poklady. Našli sa tu stopy po stredovekom a možno aj staršom osídlení. Srdcu najbližšia a podľa mňa aj veľmi vzácna je pečať, ktorá pochádza z roku 1667. V sedemdesiatych rokoch som ju kúpil od pána Vitáliša. Bol statkárom, ale v žilách mu kolovala modrá krv. Keď mi staré pečatidlo predal, bol som veľmi rád. Aj na burzách sa dá niečo kúpiť. Najmä staré mince. Tamtá, ktorú vidíte, pochádza z čias Márie Terézie,“ ukazuje na starú mincu zberateľ.
V jeho dome nájdete aj desiatky starých hodín. Mnohé sú dodnes funkčné. Mirko ich nielen zbiera, ale aj opravuje.
„Aj teraz mi jedny priniesol kamarát, aby som ich opravil. Starí majstri boli veľmi šikovní. Každé hodiny sú umeleckým dielom. Čas odbíjajú presne. Aj na tie na kostole dávam pozor, aby boli funkčné. Už trinásť rokov,“ tvrdí bývalý sústružník.
Má päťdesiatosem rokov. Otec dvoch detí odpracoval štyridsaťdva rokov v tunajších magnezitových závodoch.
„Keď fabrika skrachovala, mnohých jej zamestnancov to poznačilo. Aj mňa. Išiel som do predčasného dôchodku. V podstate som mal šťastie. Mám aspoň viac času na moju amatérsku archeológiu,“ dodá.
