Prvýkrát sa Natália Bagačková športovej verejnosti predstavila v rodnej Hnúšti. Pred tromi rokmi sa v ankete o Najlepšieho športovca okresu Rimavská Sobota umiestnila na 5. mieste. O rok neskôr zahviezdila v Ostrave, kde v medzinárodnom turnaji Interliga juniorov obsadila tretiu priečku. Jej športovým vzorom je jej staršia sestra Miriam, niekoľkonásobná majsterka Slovenska. Nám Natália prezradila, čo pre ňu znamená kickbox a aké plány má v budúcnosti.
Kedy padlo rozhodnutie, že sa budeš venovať kickboxu a čo ťa ovplyvnilo pri tomto rozhodnutí?
- Už odmalička sme so sestrou inklinovali k bojovým športom. Ako malá školáčka som sa začala venovať karate, kde som získala základy techniky a prvé skúsenosti. Kedže som ako malá stále vymýšľala, popri karate som sa venovala hre na viacero hudobných nástrojov a keď som skončila karate, začala som s tancom. No keď som vypomáhala pri organizovaní súťaži Slovenského pohára, ktorý sa konal v Hnúšti, znova som dostala chuť venovať sa bojovému športu. A kickbox ma v tej chvíli chytil za srdce. V tom čase sestra už nejaký čas trénovala a boli sme radi, že máme opäť spoločného koníčka. Sú to už asi štyri roky, čo sa venujem tomuto športu.
Čím ťa zaujal práve tento šport, ktorý je typický skôr pre chlapcov?
- Po všetkých tých bojových filmoch s Van Dammom a Stevenom Seagalom mi kickbox pripadal ako každý inýšport. Samozrejme, mám z neho viac modrín ako napríklad z tancovania, ale o to viac sa pri tomto športe odreagujem a načerpám energiu. Je dobrý na kondíciu a čo je pre nás ženy podstatné, tak aj na udržanie si postavy. Myslím si, že je pre mňa výhodou to, že sa venujem kicboxu, pretože sa učíme aj sebaobranu, ktorá je v dnešnom svete plnom kriminality potrebná.
Kto bol a je tvojím trénerom a aká je s ním spolupráca?
- Mojimi trénermi sú Jozef Vranec a Ondrej Pupala, ktorí ma trénujú doteraz a myslím, že lepších trénerov už mať ani nemôžem. Pre športovca je potrebné, aby mal pri sebe oporu, ktorú mu môže poskytnúť práve tréner. Vždy sú ochotní pomôcť a aj touto cestou sa im chcem poďakovať za snahu a trpezlivosť, ktorú s nami majú. Naše úspechy sú výsledkom ich práce.
Máš vo svete kickboxu aj svoj vzor? Ak áno, kto ním je a prečo?
- Mojím najväčším vzorom je pre mňa moja sestra. Kickboxu sa venuje dlhšie ako ja, má viac skúseností a jej húževnatosť je obdivuhodná. Keď ju vidím zápasiť, zisťujem, koľko vecí ešte musím zlepšovať. Má skvelú techniku a rýchlosť. A myslím si, že patrí ku špičke slovenského ženského kickboxu. Je pre mňa veľkým vzorom nielen v športe, ale aj ako človek, ktorého veľmi obdivujem.
Výrazné úspechy dosahuješ nielen ty, ale aj tvoja staršia sestra Miriam. Ktorá z vás dvoch je úspešnejšia?
- Mirka má vo svojej zbierke niekoľko titulov majsterky Slovenska. Má za sebou veľa zápasov, z ktorých vo väčšine triumfovala. Vo vzájomnom súboji sme sa ešte nestretli, pretože zápasíme v rôznych váhových kategóriách. No keďže je možnosť súťažiť v kategórii bez rozdielu váh, súboj Bagačková verzus Bagačková sa raz možno uskutoční.
Študuješ na gymnáziu, čo je pomerne náročné. Nemáš problém skĺbiť štúdium s prípravou na súťaže a absolvovaním vrcholových podujatí?
- Niekedy to bolo ťažké skĺbiť všetko dohromady, pretože učenia bolo veľa a chcela som aj trénovať. Tento rok je pre mňa v škole veľmi náročný, lebo som v maturitnom ročníku a potrebujem sa pripravovať na vyučovanie o niečo viac ako predtým. Veľakrát kvôli učeniu trénig vynechám. No snažím sa stíhať všetko a pre šport sa čas vždy nájde.
Domnievaš sa, že pred dievčaťom, ktoré ovláda kickbox, majú chalani väčší rešpekt?
- Myslím si, že majú. Neviem síce, do akej miery, ale vedia, že príliš veľa si dovoliť nemôžu. Niekedy sú to posmešky z ich strany, lebo si nevedia predstaviť dievča, ako sa „mláti“ a bije s boxerskými rukavicami do vreca. No chalani na tréningoch sa nás snažia brať ako seberovné, aj keď častokrát sa nás boja udrieť. V takomto prípade ich doslova nútim udrieť ma.
Kedy a na akej súťaži si získala svoje prvé ocenenie?
- Moja prvá súťaž v kickboxe bola na domácej pôde v Hnúšti, kde sa konalo kolo Slovenského pohára. Na tomto kole som si vyskúšala zápasenie len v exibičných zápasoch, no bola to moja prvá skúsenosť. Moje prvé víťazstvo som získala v ďalšom kole SP, kde som získala prvenstvo vo svojej váhovej kategórii. Získala som viac sebavedomia, čo bolo sčasti dobré, no pri prípadných neúspechoch som prehru ťažšie zvládala. Postupom času som sa naučila aj prehrávať. Teraz ma hlavne zaujíma to, aký výkon podám v zápase a nie to, či vyhrám alebo prehrám.
Ktoré ocenenie si vo svojej športovej kariére najviac vážiš?
- Je ich viac. Spomeniem napríklad ocenenie v ankete Najlepší športovec okresu Rimavská Sobota, kde som sa roku 2005 umiestnila na 5. mieste. No pre mňa najcennejšie víťazstvo bolo roku 2006 v Ostrave, keď som sa zúčastnila medzinárodného turnaja Interligy juniorov. Tam som zápasila v tíme výberu Slovenska, ale tiež ako jednotlivec. Vo svojej kategórii som síce získala len tretie miesto, no v konkurencii, akú som mala, to bol pre mňa úspech. Úspechom bolo už to, že som to odzápasila, pretože som bola so silami na dne, a to nie len fyzicky. Z tohto turnaja som odchádzala s úžasným pocitom, kopou skúseností a veľmi ma motivoval k precíznejšiemu trénovaniu.
Aké máš plány do budúcnosti? Chceš sa profesionálne venovať športu alebo skôr štúdiu na vysokej škole?
- Šport je moja záľuba. Vždy bola pre mňa škola tá dôležitejšia a v tejto chvíli je pre mňa najpodstatnejšie úspešne zmaturovať a dostať sa na vysokú školu. Chcela by som študovať manažment a ekonómiu. No popri štúdiu by som určite nechcela na kickbox zanevrieť.
Čo hovoria na to rodičia, že majú doma dve kickboxerky?
- Už odmalička videli, že sme tak trochu „akčné“. Samozrejme, mamina tým nikdy nebola nadšená, pretože sa o nás bála a stále sa bojí, ako každá správna mama, no podporuje nás v tom. S ocinom, sme vždy „trénovali nové ťahy“ a tiež nás veľmi podporuje. A to, že naším obľúbeným športom je kickbox, im vôbec nevadí. Sú radi, že máme niečo, čo nás baví a napĺňa.
Venuješ sa len kickboxu alebo ťa lákajú aj iné športy?
- Keďže som športovejšie založená, venujem sa rekreačne aj iným športom. Jedným z mojich obľúbených športov je tenis, ktorý si v lete veľmi rada zahrám. V zime veľmi rada lyžujem. Ale je veľa športov, ktoré ma lákajú, no na Slovensku nie sú také rozšírené, ako napríklad softbal. Pre mňa je dôležitý pohyb v akejkoľvek forme.
