Na spomínanom podujatí si sily zmerali mužstvá HK Stanok z Poľska, UTE Budapešť z Maďarska, HC Csikszereda z Rumunska a domáci tím zo Spišskej Novej Vsi. Pred dvoma sezónami bol v zostave rumunského mužstva aj Dávid.
„Do Rumunska som odišiel s trénerom Mikulom po svojom pôsobení vo Zvolene a následne v Detve,“ hovorí perspektívny hráč, ktorý na Balkáne v klube Miercurea Ciuc, známejšom ako HC Csikszereda, odohral v najvyššej súťaži celú sezónu.
„Bol som v zostave seniorského mužstva Rumunska a tiež som hrával maďarskú juniorskú ligu. V tom čase sme boli nováčikom, pretože vznikol nový klub, ktorý sa len rozbiehal. Seniorský tím tvorili mladí hráči a tak sme všetci okrem troch mohli hrať aj v juniorskej súťaži,“ vysvetľuje Dávid a podotkne, že v mužskej kategórii napokon skončili tretí a v maďarskej juniorke sa dostali až do finále, v ktorom im nevyšiel posledný zápas a tak skončili druhí.
Odchovanec lučenského hokeja dnes účinkuje vo farbách svojho rodného mesta. Tvrdí však, že rozhodnutie zostať v centre Novohradu stále zvažuje.
„Ponuka hrať v Lučenci ma zaujala a okrem toho som bol rád, že sa vrátim domov. Vzhľadom k niektorým okolnostiam však dnes premýšľam, či som urobil dobre,“ zamyslí sa Dávid. V tíme z východu, ktorý sa súčasne nachádza na druhej priečke v tabuľke, hrával v prvom útoku a spolu s hráčmi Kokym a Hamranom vytvorili najproduktívnejší útok.
„Domnieval som sa, že šancu presadiť sa na ľade dostanú v Lučenci najmä domáci hráči. Vyzerá to však tak, že pomaly ani nehrávajú. Ja som mal zatiaľ šťastie, že som zasiahol takmer do každého zápasu, ale vôbec sa nebudem čudovať, keď budem napokon sedieť na striedačke,“ hovorí hokejista a dodá, že pod túto skutočnosť sa určite podpisuje aj príchod nových, kvalitných posíl.
„Samozrejme, že cieľom je vyšplhať sa v tabuľke čo najvyššie a dostať sa do play-off. Dnes je v tíme toľko skúsených hráčov, že by sa celý zápas mohol pokojne odohrať na štyri päťky. Zatiaľ tomu tak nie je,“ dodal Dávid.
jmä v úvodoch zápasov. Dostane sa do vedenia, ale udržať si jednogólový náskok až do konca nie je jednoduché. „Môj názor je taký, že sa pod to podpisuje hlavne únava. Prvú tretinu sme rozbehnutí a neskôr, keď sa na ľade začnú točiť iba dve päťky, hráči kondične odchádzajú. Tréner nám stále hovorí, že naše telo je fabrika, ktorá nám zarába peniaze. Ak sa oň nebudeme starať, nepodáme dobrý výkon. Doposiaľ som pôsobil vo viacerých kluboch. Aspoň raz do týždňa sme mali zabezpečenú návštevu sauny, výrivku, masáž. V Lučenci také niečo zatiaľ chýba,“ hovorí profesionálny hráč. Tvrdí, že jeho najlepším hokejovým poradcom a kritikom je otec. Dušan Hilšer bol niekoľko rokov vedúcim zvolenského mužstva a donedávna zastával túto funkciu aj v Lučenci. „Otec ma sprevádza počas celej mojej kariéry a som mu za to vďačný. Je to človek zapálený pre hokej a veľakrát dokázal, že náročnú funkciu, akou je práve vedúci mužstva, zvláda na výbornú,“ dodal Dávid. Dnes svoje pôsobenie v lučenskom hokeji zvažuje. Ak by sa však vyriešili niektoré veci, o ktorých sa zatiaľ nechce zmieňovať, veľmi rád bude aj naďalej reprezentovať svoje rodné mesto. „Človeka musí predovšetkým hokej baviť a vtedy môže podať dobrý výkon. Ak však niekto ide na štadión znechutený, určite sa to na ľade odzrkadlí. Hokeju sa venujem profesionálne a chcem zo seba vydať maximum. Uvidím, čo prinesie budúcnosť. V priebehu sezóny som dostal niekoľko ponúk, ktoré zatiaľ zvažujem,“ zakončil Dávid.
