Dobrí hudobníci tvrdia, že keby im aj oči zaviazali, už pri počutí prvých tónov by rozoznali, či hudobný nástroj bol robený s láskou alebo len tak.
„Je to pravda. Dobrá fujara vie rozprávať o hĺbke ľudskej duše. Jej zádumčivý hlas vie opísať radosť i bôľ. Fujaráši sú dobrí ľudia. Fujara a píšťala kedysi nesmeli chýbať na žiadnom salaši. Bačovia aj valasi na nich hrávali vo všedný aj sviatočný deň. Pamätám si, ako som ja zašiel na salaš za ujom Pačesom. Na širokom okolí bol známy tým, že vyrábal píšťaly, vyrezával valašky, črpáky, poličky, drevené lyžice, ale vedel zhotoviť aj dobrú fujaru. Ujo Pačesa mi dal drevo na moju prvú fujaru. Bazu som navŕtal nakrivo. Trápilo ma to, ale nevzdával som sa, aj keď tá prvá veru nebola žiadna sláva,“ hovorí majster z Tisovca.
Keď mal štrnásť rokov, hrával na gitare. S kamarátmi založil kapelu. „Fidlikali sme na dedinských zábavách. Bolo to super. Moderná hudba patrila k tomu veku. No postupne som zisťoval, že ma zaujíma aj folklór. Stal som sa členom folklórneho súboru Sinec a pred tridsiatimi rokmi som gitaru vymenil za fujaru,“ hovorí fujaráš.
Hrať sa naučil podľa nahrávky z magnetofónu.
„Keď som sa však dozvedel, že v takmer susednej obci žije majster Pavel Bielčík, dobrý muzikant aj znalec hudobných nástrojov, vybral som sa za ním. Mal so mnou trpezlivosť. Naučil ma, ako vyrobiť fujaru. Vysvetlil mi, ako ju správne naladiť, rozložiť dierky, skrátka všetko, čo potrebujete vedieť na to, aby spod vašich rúk vyšlo dobré dielo,“ dodá.
Dielňu má neďaleko bytu. Trávi v nej takmer všetok voľný čas. Milan Katreniak má 56 rokov. Fujary začal vyrábať v roku 1978.
Doma má mnoho ocenení - od najlepšieho interpreta v hre na až po to, ktoré si najviac váži - Cenu Dr. Ladislava Lenga, ktorú získal na súťaži výrobcov ľudových nástrojov.
Pri vŕtaní fujár, píšťal a občas aj črpákov zabúda na čas. Spomína na zážitky spojené s ich výrobou či hraním. Na hľadanie vhodného dreva, búrlivý potlesk publika, slzy dojatia a v neposlednom rade aj na kamarátov, s ktorými sa stretol. Na hudobných nástrojoch z jeho rúk hrávajú mnohí nadaní hudobníci na Slovensku aj v zahraničí.
„Môj veľký sen sa mi splnil nedávno, keď som nahral cédečko, ktoré má názov Hej, všetci dobrí chlapci,“ hovorí a na rozlúčku nám zahrá tú svoju: Fujara, fujara, bodaj si spukala, keď si tejto noci dobre nepískala...“
