Prevádzka, ktorá pozostáva z dvoch budov, je na predaj. O jej kúpu sa uchádza aj Gemerský sociálny podnik.
„Vypracovali sme projekt Vytvorenie a overenie fungovania sociálneho podniku v okrese Rimavská Sobota, ktorého súčasťou je aj uchovávanie kultúrnych tradícií a ďalšie rozvíjanie ľudovej umeleckej výroby v Klenovci. Priestory valchovne sú vhodné na realizáciu nášho zámeru. Chceli by sme ich využívať aj na spracovanie surovej vlny. Plánujeme tu zriadiť i rezbársku a stolársku dielňu,“ hovorí riaditeľ Gemerského sociálneho podniku Milan Stieranka.
Podnik je nezisková organizácia, ktorá získala na svoju činnosť peniaze od štátu aj z európskych fondov.
„Projekt začal fungovať v júni tohto roku. Spadá pod riadiaci orgán ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. V Gemeri by sme chceli vytvoriť okolo tristo pracovných miest. Našim zámerom je vytvoriť také podmienky, aby jednotlivé prevádzky boli životaschopné nielen po dobu 28 mesiacov, kým bude trvať projekt, ale aj potom. Aby sa ľudia vedeli uživiť,“ hovorí riaditeľ.
V Klenovci by pri spracovaní vlny a v stolárskej výrobe mohlo nájsť trvalé pracovné miesto osem ľudí. Ďalších dvadsaťpäť by sa malo zamestnať pri výrobe drevenej štiepky.
„V októbri otvorili v Hnúšti kotolňu na biomasu. V okolí Klenovca je odpadového dreva dosť. Naša prevádzka na výrobu drevenej štiepky by mala byť dodávateľom pre spomínanú kotolňu,“ hovorí Milan Stieranka.
V Klenovci kedysi s Ústredím ľudovej umeleckej výroby spolupracovalo viac ako tridsať remeselníkov. Tkali najmä koberce a guby s vlasom alebo so slučkami na povrchu.
„Už od detstva som sa motal okolo vlny. Môj starý otec bol súkenníkom. Pred 27 rokmi tkali v Klenovci guby až v dvadsiatich ôsmich domácnostiach. Vyrábali sme ich pre Ústredie ľudovej umeleckej výroby. Tkanie gúb ma živilo dvanásť rokov. Slušne som si zarobil. Ale po nežnej revolúcii sa všetko rozpadlo,“ hovorí Ján Jakabšic. Majster má šesťdesiatosem rokov, býva v Klenovci a v tomto roku zhotovil len šesť gúb. Rád spomína na časy, keď sa z Klenovca za dva mesiace vyviezli aj dve nákladné autá gúb.
„Mali sme práčovňu aj valchovňu. Vlnu sme chodili kupovať až k Liptovskému Mikulášu. Ale aj v okolí Klenovca a Látok bola slušnej kvality. Aj sme ju farbili. Podľa potreby. Za deň som dokázal utkať meter. Zaplatili nám zaň od 200 do 250 korún. Záležalo aj od vzoru. Guby z Klenovca poznali aj v zahraničí. Príprava vlny je zložitá. Špinavú sme prali vo veľkej kadi. Potom sme ju vysušili a spracovali na stroji. Nasledovalo čechranie a príprava na tkanie,“ stručne vysvetľuje postup majster Ján. Voľakedy si sadal za krosná každý deň.
„Chcel som si zarobiť. Darilo sa mi. Aj ostatným. Aj teraz by som taký spôsob obživy privítal. V okolí Klenovca je málo roboty. Mladí sú roztrúsení po svete. Ak valchovňu kúpi nový majiteľ, rád mladých naučím, ako zhotoviť kvalitné guby,“ povie Klenovčan.
