Zástupcovia Slovenska si napokon spomedzi 22 krajín vybojovali vynikajúce 5. miesto a v utorok 11. novembra tak dali definitívnu bodku za tohtoročnou sezónou.
Tentokrát vycestovali
Pozvanie do Spojených arabských emirátov nebolo pre našu parašutistickú špičku prvé. V tejto púštnej krajine reprezentovali štát v srdci Európy už v roku 2001.
Aj minulý rok mali sa mali ich padáky rozprestrieť nad územím mocných šejkov. Žiaľ, napriek vybaveným vízam sa ich odlet napokon z nevysvetliteľných príčin neuskutočnil. Po skončení posledného kola Svetového pohára, ktoré prebehlo vo švajčiarskom Locarne, sa o svojom účinkovaní v Spojených arabských emirátoch tiež vyjadrovali opatrne.
„Opäť sme boli pozvaní na Otvorené majstrovstvá Ázie. Napokon, československá škola v presnosti pristátia mala vo svete vždy vynikajúce meno. Uvidíme. Dúfame, že scenár spred roka sa nezopakuje,“ povedal Peter Platko pár dní pred odletom.
Naozaj sa nezopakoval. Slováci odleteli a dokázali, že dosiahnuté majstrovské tituly im právom patria. V hodnotení družstiev sa umiestnili na výbornom 5. mieste a od bronzového kovu ich delili len 4 centimetre. Najvyššiu priečku obsadil tím Číny, ktorý je v Ázii dominantnou krajinou v parašutizme.
Vyzeralo to na medailu
„Výsledok nám pokazilo jedno kolo, v ktorom sa nevydaril zoskok dvom členom nášho družstva. Ale šport je už taký,“ povzdychol P. Platko.
„Na majstrovstvách, ktoré pozostávali z ôsmich súťažných kôl, malo svoje zastúpenie 22 krajín. V kategórii jednotlivcov súťažilo 110 parašutistov. Karol Adamčík si odtiaľ priniesol vynikajúce striebro,“ hovorí P. Platko, člen slovenskej výpravy. Ani on si nepočínal najhoršie. Ako jednotlivec si v silnej konkurencii vybojoval deviatu priečku.
„Prvá polovica súťaže sa mi vydarila nad očakávanie. Neskôr som však začal pripisovať centimetre a postupne som sa prepadol na deviate miesto. Až po piaty zoskok to však vyzeralo na zlato,“ hodnotí P. Platko, ktorý sa napokon musel zmieriť s tým, že najcennejšiu trofej si z Ázie odniesol Rus.
V inom svete
Podujatie, akým boli tohtoročné Majstrovstvá sveta FAI, ktoré sa konali na letisku v Boľkovciach, bolo v porovnaní s ázijskými majstrovstvami v mnohom odlišné.
„Porovnať? Tak to naozaj nie je jednoduché,“ usmial sa P. Platko. Pre našincov bolo nezvyčajné už samotné vyskakovanie z lietadla nad oceánom.
„Spojené arabské emiráty sú na rozdiel od Slovenska úplne odlišnou krajinou, s inými podmienkami a finančnými možnosťami na zorganizovanie vrcholových podujatí. O súťažiacich bolo postarané na vysokej úrovni. Ubytovaní sme boli v štvorhviezdičkovom apartmáne, k dispozícii sme mali internet a na stravu sa tiež nikto nemohol sťažovať. Štartovné vo výške 350 dolárov bolo oproti štartovnému v Boľkovciach smiešnou sumou, už aj vzhľadom k celkovému zabezpečeniu súťaže,“ vysvetľuje parašutista a s úsmevom podotkne, že obleky si k batožine nepribalili nadarmo.
„Zúčastnili sme sa aj spoločnej večere so šejkom. Šli sme na ňu spoločensky ustrojení. Niektorí si však nad spoločenským bontónom nelámali hlavu. Marokánci a Kórejci prišli v jednotných športových úboroch, čo zrejme nenaplnilo predstavy organizátora.“
Pomalí Arabi
O známej arabskej „presnosti“ vedia Slováci svoje. Pomalosť bežného života v ďalekej krajine sa preniesla aj do športu.
„Nikto sa nikam neponáhľal a každý mal na všetko čas. Pre nás to bolo takmer nepochopiteľné. Napokon, nad faktom, že po dostavení sa na manifest sme z lietadla vyskakovali až po 2,5 hodinách, sa pozastaví takmer každý Európan. Potom to vypadalo tak, že sme polhodinu presedeli na manifeste, ďalšiu hodinu sme prečkali na letisku a hodinu sme krúžili nad oceánom, kým sme vyskočili z lietadla,“ spomína P. Platko.
Slováci do Spojených arabských emirátov cestovali bez trénera Dušana Domského, ktorý sa ešte stále zotavuje z ťažkého úrazu. K ich tímu však patril manažér, hlavný inšpektor, medzinárodná rozhodkyňa Janka Matejkinová a vedúcim výpravy bol syn bývalého prezidenta Rudolfa Schustera Peter.
Na spiatočnej ceste domov mohla všetkých hriať spokojnosť s umiestnením a opätovným zviditeľnením Slovenska vo svete. Športovci však málokedy bývajú so svojimi výkonmi úplne spokojní. „Určite ešte máme rezervy a konečný výsledok mohol byť lepší,“ zakončil P. Platko.
