Tento rok sme mali o 193 darcov viac ako vlani,“ hovorí doktorka Migasová z hematologicko-transfúzneho oddelenia lučenskej nemocnice. Je to prekvapujúce zistenie, lebo podmienky pre dobrovoľných darcov sa nezlepšujú. Je to skôr naopak. Aspoň tak to vyplynulo z príhovoru predsedu miestneho Červeného kríža Jozefa Murgaša.
Približne päťdesiati darcovia oceňovaní striebornými a zlatými plaketami doktora Jánského, ktorí sedeli v sále, si podľa predsedu Červeného kríža zaslúžia pomenovanie „posledný ostrov ľudskosti“.
„Vy a vám podobní ste ako poslední mohykáni,“ povedal mnohonásobným darcom J. Murgaš a pokračoval: „Dnes, keď všade dominujú peniaze, ste ochotní, bez nároku na poďakovanie obdarovaného, podstúpiť ťažkosti s cestou, čakaním a mnohokrát i s množstvom vyšetrení, len aby ste pomohli niekomu neznámemu. Aby ste zachránili alebo predĺžili život niekomu, koho možno nikdy neuvidíte a ani on o vás asi nikdy nebude vidieť. Patríte medzi neveľa ľudí, ktorí nestratili ľudskosť.“
Jozef Záchenský z Bušiniec si ako štyridsaťjedennásobný darca vo štvrtok preberal zlatú plaketu.
„Pracoval som ako baník v hnedouhoľnej bani Dolina vo Veľkom Krtíši. Po prvýkrát som bol darovať krv v roku 1986. Dohodli sme sa partia z bane a na odbere sme boli spoločne. Odvtedy som bol ešte štyridsaťkrát Nie, nikdy mi za krv nikto neplatil. No do deväťdesiateho to bolo aspoň morálne ocenené. U zamestnávateľa a tak podobne. Teraz sme oceňovaní v podstate len tu, pri odovzdávaní plakiet. No keď už raz človek s darcovstvom začne, má potom v sebe akúsi morálnu potrebu. Možno je to pocit, že urobí niečo pre osoh iných,“ hovorí o svojich pohnútkach Jozef.
Vedľa nás sediaca Aneta Kaličiaková z Kalinova mu dáva za pravdu. Dostala striebornú plaketu.
„Prvýkrát som na odbere bola v roku 1990. Častejšie som potom chodila počas materskej dovolenky. Teraz mám už menej času. Nie, nepoznám osobne nikoho, komu moju krv poskytli. Ja som transfúziu nikdy nepotrebovala a ani nikto z mojich blízkych. Dúfam, že ju ani potrebovať nebudeme“ hovorí sympatická pani Aneta.
Pre mnohých je ťažké pochopiť, prečo si títo ľudia komplikujú už aj tak dosť uponáhľaný život stratou času pri darovaní krvi. Zadarmo a pre niekoho úplne neznámeho. Nerobia to pre ocenenie striebornou, zlatou či diamantovou plaketou. No ľudia z Červeného kríža vedia, že je to jediná možnosť, ako pri súčasnom stave nášho zdravotníctva takúto nezištnú obetavosť aspoň takto morálne oceniť.
Územný spolok Červeného kríža minulý týždeň oceňoval odovzdávaním plakiet doktora Jánského darcov z okresov Lučenec, Veľký Krtíš a Poltár. Darcovia z Lučenca dostali o jeden diplom viac. Odniesli si aj poďakovanie z rúk zástupkyne primátora Evy Balážovej.
Autor: PAVOL RAPCI
