Upozornila som ich, že ja na duchov neverím. Vraj si z toho nemám nič robiť. „Aj my sme si ešte donedávna mysleli, že sú to povedačky. A boli by sme si to mysleli aj dodnes, keby sa niečo nestalo nášmu synovi a toho nevysvetliteľného úkazu v špajzi,“ hovorí Mária Nagyová.
Má štyridsaťšesť rokov. Vychovala päť detí. Jej najmladší syn Rajmund je od chvíle, keď videl siluetu neznámeho muža, iný.
„Je precitlivený. Dlho nechcel spať sám, stále držal mňa alebo manžela za ruku a bál sa. Kým sa to nestalo, v škole mal dobré výsledky. Od septembra minulého roku sa mu zhoršili známky aj písmo,“ tvrdí jeho mama. Chlapec vraj videl postavu muža oblečeného v čiernom v noci z 19. na 20. augusta minulého roka.
„Zobudil sa v noci okolo tretej. Čierna silueta stála pri jeho posteli. Kričal. Veľmi sa bál. Stále opakoval dookola to isté, že či ho nevidíme, že tam stojí a pováľal mu hračky. Potom vraj vyšiel von cez okno. My sme nikoho nevideli. O synčeka sme sa veľmi báli. Bol vydesený. Nohy mu vraj nevidel. Ani tvár. Jeho rozprávanie sme najskôr pripisovali jeho bujnej fantázii. Skrátka sme si mysleli, že Rajmund si len vymýšľa. No od tohto dňa sa ich chlapec veľmi zmenil.
„Uzavrel sa do seba. Predtým bol veselý, bolo ho plný dom. A zrazu nerozprával, schovával si hračky, jednoducho bol ako vymenený. Videl ho ešte dva razy po prvej udalosti,“ dodá Rajmundov otec.
V tom čase rodina bývala v prenajatom dome vo Veľkej Vsi nad Ipľom a obidvaja dospelí hovoria, že ich život sa od chvíle, keď Rajmund videl tú čudnú postavu, do značnej miery skomplikoval.
„Prišli sme o zamestnanie aj o strechu nad hlavou. A predstavte si, že nás syn nám to predpovedal. Zadĺžili sme sa. A ktovie, ako by sme boli skončili, keby nám pomocnú ruku nepodala rodina. Ponúkla nám, že sa môžeme vrátiť do domu, z ktorého sme pred rokmi museli odísť. Ako - tak sme si ho opravili a snažíme sa nájsť si prácu, aby sme sa vyhrabali z dlhov. Na všetko by sme najradšej zabudli. No nedá sa. Tretieho decembra sme opäť zažili niečo, čo sa dá len ťažko vysvetliť. Starší syn zakuroval do pece. Chce byť raperom a zvykne si na papier skladať texty piesní. Do pece hodil papier, na ktorom bol aj text piesne, s ktorou nebol spokojný. Papier zhorel, ale jeden kúsok ostal nepoškodený. Bolo na ňom slovíčko Boh. Rajmund prišiel k bratovi a povedal mu, že to tak má byť, aby si niečo želal, že sa mu o šestnásť dní všetko splní. Uvidíme. Šestnásty deň padne na 19. decembra,“ povie Mária.
Pred ôsmimi rokmi práve v dome, kde teraz bývajú, zažila aj ona záhadnú príhodu. „Niekto mi v noci poprehadzoval veci v špajzi. Kompóty aj mištičky boli úplne inak poukladané. Dodnes si to neviem vysvetliť,“ hovorí.
„Mami, ja som toho uja videl. Bol čierny a mám z neho strach,“ povie žiak základnej školy. Odbehol k nám do kuchyne od televízora. Keď pozeral film, našej pozornosti neuniklo, že otec ho po celý čas držal za ruku. Chlapec tak trochu pripomína porcelánovú bábiku. Je bledý a oči má smutné.
„Nerád hovorí o tom, čo sa stalo. Nechce sa tým zaoberať, vždy ho to rozruší. Myslí si, že mu aj tak nikto neverí. Zásadne odmieta to, aby ho niekto ľutoval. Jaroslav Drábek, ktorý býva v Čechách a už sa s podobnými prípadmi stretol, je presvedčený, že náš syn videl ducha – poltergaista. Vraj sa zjavuje iba precitliveným deťom a v rodinách, kde je napätie a úzkosť. Podľa neho sa Rajmundov strach zhmotnil do tej čiernej siluety,“ zamýšľa sa Atila Nagy.
Život píše rôzne príbehy. Niekedy je ťažké odolávať jeho kopancom. Pocit neistoty, chudoba či strach z budúcnosti sú úrodnou pôdou pre veštice, úžerníkov, ale aj pre duševné poruchy a strach. Rajmund sa už upokojil, jeho rodičia dúfajú, že si nájdu prácu a vyhrabú sa z dlhov. Zdá sa, že príbeh rodiny Nagyovej by mohol mať aj šťastný koniec.
