Starosta Prahy Ján Karman nás informoval, že na zábave „starých Pražanov“ sa ich v kultúrnom dome, ktorý je zároveň aj obecným úradom, zišlo vyše osemdesiat. Teda skoro toľko, ako je v maličkej podhorskej dedinke obyvateľov.
„Začiatkom novembra naše občianske združenie zorganizovalo najprv stolnotenisový turnaj. Išli sme do toho s malou dušičkou, no podujatie sa nám vydarilo nad očakávanie. Mali sme obdivuhodnú účasť. Až dvadsaťpäť súťažiacich. Boli to väčšinou starí rodáci a ich priatelia. No o to lepšie. Potom sme sa už s väčšou odvahou pustili do organizovania Ondrejovskej zábavy. Voľakedy to u nás, ale aj v okolitých dedinách, býval tradičný termín predvianočných zábav,“ hovorí starosta.
Jeho manželka, ktorá je spoluzakladateľkou pražského občianskeho združenia, ho dopĺňa. „Snažili sme sa obnoviť niektoré staré zvyky a obyčaje. Celkom sa nám to podarilo. Výťažok zo zábavy sme dali na konto združenia Praha sebe. Hrala nám výborná country kapela zo Žarnovice. Zdá sa, že sa nám nakoniec predsa len podarí našu dedinku prebrať k životu.“
Malá Praha, každý v Novohrade jej tak hovorí, hoci prívlastok malá už dávno v názve nemá, má osobitnú históriu. Niekedy okolo polovice minulého tisícročia ju založili vojaci Jána Jiskru z Brandýsa, ktorí hľadali v horách úkryt. Podľa dostupných historických prameňov bol na hore Lysec v tom čase stredoveký hrad alebo aspoň opevnenie. Zalesnený, vyše sedemsto metrov vysoký Lysec, dominuje celej západnej časti Novohradu. Starí ľudia vždy hovorili, že na jeho vrchole bol pohanský hrad. Aj keď tam archeológovia nerobili systematický prieskum, je isté, že na svahu nad Lentvorou musela byť v dobe bronzovej osada. Našli sa tam totiž žiarové hroby a v širšej lokalite i bronzové zbrane a nástroje. História osídlenia pod Lyscom je teda evidentne výrazne staršia ako nástup husitov u nás.
No Prahu, preto má aj tento názov, pravdepodobne naozaj založili bratríci, čo sa tu rozhodli usadiť. Preto koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia Praha začala pomáhať Prahe. Teda veľká česká Praha našej malej. Ani po rozdelení spoločnej republiky sa kontakty celkom neprerušili. Preto starosta hovorí o múzeu husitského hnutia. Pomoc im chcú poskytnúť múzejníci z českého Tábora. Tamojšie múzeum husitského hnutia im prisľúbilo dodať exponáty. Ak, pravda, zabezpečia pre expozíciu priestory. Českú pomoc zabezpečuje Vladimír Bouša, poslanec veľkej Prahy. Budovu už majú. Len ju treba zvnútra upraviť a zariadiť. To je jedna z úloh občianskeho združenia. Na tento účel zatiaľ vyzbierali vyše dvadsaťpäťtisíc korún. Na pomery malej Prahy to nie je málo.
Zbierka na opravu veže evanjelického kostola sa robí aj na fare. Ľudia, rodáci a ich známi sa zbierajú po päťsto i po tisíc korún. Pani Karmanová hovorí, že ich ani netreba veľmi prosiť. Hodne im pomáha firma Mitran, ktorej majiteľ sa vraj rozhodol do Prahy presťahovať. Podľa starostu prisľúbil obci opravu interiéru budovy určenej pre múzeum.
Zdá sa teda, že malá a donedávna pomaly vymierajúca novohradská Praha sa začína preberať z letargie. Najdôležitejší krok už majú za sebou. Uverili, že aj takéto od sveta odrezané dedinky majú v súčasnom svete šancu. Zároveň pochopili, že len ak začnú pomáhať sami sebe, môžu očakávať pomoc aj od iných. Ak máte chuť prispieť na záchranu malej Prahy, účet občianskeho združenia Praha sebe je v Dexia banke Lučenec s číslom 6037705001.