S filmovým humorom ste začali v roku 1997, kedy ste partia mladých Haličanov natočili prvý diel humoristickej videorelácie Televoloving. Ako by ste zhodnotili tento rok?
- Od toho spomínaného roku sme natočili štyri zhruba hodinové videá s názvom Televoloving. Poslednú, štvrtú časť, sme dokončili v roku 2001. Odvtedy sa zameriavame len na krátke scénky, ktoré posielame na súťaže. Našou prioritou je Hraný amatérsky humor v Dolnej Strehovej, ale aj iné podujatia. Tento rok náš filmový klub Haličwood získal zlatú rúru, teda prvé miesto, za päťminútový film Príslovia 2. Z tohto pohľadu hodnotím tento rok veľmi pozitívne.
Čo pre vás znamená humor a čo úspech?
- Humor je pre mňa volant, s ktorým sa všetky ťažké životné zákruty zdolávajú ľahšie. A úspech? Pri mojom koníčku je veľkosť úspechu priamoúmerná dĺžke potlesku divákov.
Hovorí sa, že rozosmiať ľudí nie je jednoduché. Aký humor máte najradšej vy?
- Asi paródie a dvojzmyselný humor. Na svete platí zákon, že rovnaké priťahuje rovnaké. Nedávno na jednom kurze angličtiny som si akosi „náhodou“ sadol hneď prvý deň k jednému chalanovi z Kokavy. Aj keď som ho nikdy predtým nepoznal, rýchlo sme zistili, že sme na jednej vlnovej dĺžke a počas celého kurzu sme sa starali o dobrú náladu všetkých frekventantov. Takže si myslím, že podľa vyššie spomenutého zákona sa aj humoristi rýchlo „nájdu“. Asi podľa vyžarovania. Nie sú mi veľmi sympatickí ľudia, ktorí sa neradi smejú, ktorí nemajú v sebe žiadnu molekulu humoru a všetko berú smrteľne vážne. V takom kolektíve by som asi dlho nevydržal. Ale v spoločnosti neznámych ľudí treba byť opatrní, nie všetci totiž majú radi všetky druhy vtipkovania. Teda aj drsný humor.
Uveďte nejaký príklad...
- Na konci spomínaného kurzu nám profesor povedal, aby sme povracali všetky učebnice. A ja som si zamrmlal: „No to hádam nie, kto ich potom vyčistí?“ Ostatným trvalo pár sekúnd, kým to pochopili...
Prispievate svojimi vtipmi do rôznych časopisov. Ako a kde prichádza inšpirácia?
- Filmová reč mi je srdcu bližšia a napĺňa ma viac ako písané vtipy. Preto moje meno už veľmi na stránkach Kocúrkova či Wolovín nefiguruje. Som presvedčený, že pani Múza je všadeprítomná, a preto námety na písanie nových scénok ma napadnú hocikedy a hocikde. Myslím si, že parodovať sa dá asi všetko. Každodenný kolobeh života nás o tom presviedča.
Vráťme sa teda k filmovému humoru. Na akých súťažiach sa zúčastňujete a ktoré ocenenie si najviac vážite?
- Pravidelne prispievam svojimi krátkymi filmami na HAH, ktorý býva každé leto na Strehovej. Práve dve najvyššie ocenenia z tohto festivalu, zlaté rúry z roku 2005 a 2008, si vážim najviac. Nie preto, že tento festival má medzištátnu účasť, ale hlavne preto, že je presne stavaný na môj štýl humoru. Pravidelne posielam svoje videá aj na Cineamu, ktorá však nie je zameraná len na humor. V októbri som bol prvýkrát na medzinárodnej súťaži Tatranský kamzík, ktorá sa koná na Liptove každý druhý rok. Ale to bolo s dokumentom a nie s filmovým humorom.
Bývate v Haliči. Aký je váš vzťah k rodnej obci?
- Vysoko pozitívny, ja som rodený lokálpatriot. A nielen čo sa týka tvorby humoru. Som presvedčený, že človek by mal rásť a pôsobiť v prvom rade tam, kde ho Pán Boh zasial. Verím, že aj my v Haliči raz budeme mať na tvorbu také podmienky ako naši starší kolegovia, „bledé tváre“ z filmového klubu Urtica zo Žihľavy.
Z Haliče pochádza aj známy humorista Jožo Pročko. Aké máte s ním vzťahy vy, amatérski haličskí filmári?
- Dobré. Veď v prvej časti Televolovingu sa na pár sekúnd objavil, keď povedal do kamery „Točí ma Halič a Telka“. Bolo to točené v Bratislave po relácii Koleso šťastia ešte v roku 1997. No a v novembri 2001 na jednej kultúrnej akcii v Lučenci práve Jožo Pročko pokrstil kazetu Televolovingu a stal sa vlastne krstným otcom tohto nášho videa.
Ako relaxujete?
-Ak natáčanie humorných videí nemám považovať za relax, tak potom je to hudba. Myslím aktívne. Na jar by som už rád dokončil svoje tretie cédečko, ktoré sa bude volať Medzi vranami. Moje pesničky však nie sú parodické, ale reálne – zo života. A ešte som veľký fanúšik futbalu.
Ktorá scénka je vaša najobľúbenejšia? Prezraďte aj nejaké trapasy z natáčania.
- Pre mňa je najobľúbenejšia asi každá nová. Ale veľmi rád si aj s odstupom času pozriem naše paródie na hollywoodske trháky s názvom Nové filmy v kinách. Niekedy naozaj stačí pozmeniť jedno písmenko alebo slovo v názve filmu a vznikne paródia. Napríklad – Smrtonosná rasca, Nočná moľa v Elm Street, Pád z tretej višne, Grci grci grcičky, Tanec s tĺkmi a podobne. A robili sme aj paródiu na jednu českú komédiu, ale jej parodovaný názov radšej nebudem spomínať. Zo slušnosti... Práve paródie na filmy nám priniesli 3. miesto na súťaži mladých filmárov v českom Uničove. A trapasy? Pre mňa ako kameramana je vždy nepríjemné, keď jeden záber musíme opakovať viackrát. Neviem, či to mám nazvať kuriozitou, no zaujímavá vec sa nám stala pri natáčaní humorného videoklipu s názvom Moja žena Róza. Na konci tohto príbehu s čiernym humorom má žena zabiť svojho muža kladivom. Točili sme to na Budinských lazoch, kde sme si vyhliadli opustené pole a urobili fiktívny hrob aj s dreveným krížom. Potom sme šli na chalupu pre kameru a iné veci. Keď sme sa vrátili naspäť na miesto činu, náš „hrob“ si už obzeral nejaký pán, asi majiteľ toho políčka. Ktovie, čo si myslel... Horko-ťažko sme mu vysvetlili, že my iba točíme klip. Aj taký je údel amatérskych filmárov - humoristov.
