Školy a obce ho zorganizovali prvý decembrový týždeň v Kultúrnom dome v Rapovciach. Deti i s rodičmi prišli vyfintené a po programe odchádzali veselé a šťastné. A nebolo to len kvôli vianočným balíčkom v rukách.
„Tancovali sme cigánsky,“ hovorí prváčka Miriam vychádzajúc z kultúrneho domu. „My, my sme boli najlepší. Najviac sme sa páčili ostatným. Ja som vyhrala. Počkajte, nie ja. Naša pani učiteľka,“ opravuje sa prváčka, ktorá už komunikuje sebavedome ako dospelá. Na festivale bola s mamou a mladšou sestrou. Sú z Rapoviec.
„Pred ôsmimi rokmi sme sa sem prisťahovali z Lučenca. Do mesta to nie je ďaleko a tu sme si mohli dovoliť kúpiť dom. Muž je murár. Ja som nezamestnaná, no práve som dokončila kurz práce s počítačom. Možno mi to pomôže nejakú robotu nájsť,“ hovorí matka prváčky Miriam a s deťmi nasadá do takmer nového auta.
Podľa prvého dojmu to vyzerá tak, že aj rómska populácia je tu v Rapovciach rozdelená na dve časti. Podobne ako populácia v celej dedine. Obec má bezmála tisíc obyvateľov a približne polovica z nich sú Rómovia.
„Nie, u nás nežijú žiadni Rómovia. Naši Cigáni sa chcú volať Cigáni,“ tvrdí starosta Rapoviec Ivan Eibner. Podľa miestnych Cigánov vraj len rómski politici vymysleli toto pomenovanie. „Cigán vždy bol a vždy zostane Cigánom. Ak je slušný, nemal by sa za toto, prirodzeným vývojom vytvorené, pomenovanie hanbiť. To ako keby sa hanbil za vlastnú matku,“ interpretuje starosta názory miestnych Cigánov.
„V škole máme cigánskych detí vyše osemdesiat percent. Ale videli ste, aký program sme s nimi dokázali vytvoriť. Plakal pri ňom aj starosta, aj kopa ďalších návštevníkov. Máme šikovných pedagógov. Po vytvorení zmiešanej slovensko – maďarskej školy držia pokope učitelia maďarských i slovenských tried,“ hovorí riaditeľ školy v Rapovciach Marcel Hudec.
Učiteľky, čo mali na príprave piatkovej prehliadky tvorby rómskych detí s inšpirujúcim názvom „Cigáni idú do neba“ najväčší podiel, sa aj posťažovali: „Máme veľmi staré kroje. Z niektorých sa úplne odtrhávali a párali okraje. Ťažko s nimi vydržíme robiť vystúpenia častejšie.“ Reagovali odmietavo, ale len naoko, na požiadavky starostu, ktorý chcel, aby založili stabilný rómsky folklórny súbor.
„Podmienky na to máme. Kultúrny dom vám bude k dispozícii. Iste sa dostanete aj do sveta. Veď rómsky folklór je teraz všade žiadaný,“ presviedčal ich richtár.
Všetci, účinkujúci, hostia i organizátori, sa zdali byť viac ako spokojní. Idea festivalu rómskych detí a mládeže vznikla pred rokom. Projekt zastrešovalo mikroregionálne združenie Velické jazerá. Tvoria ho štyri obce. Okrem domácich Rapoviec aj Trebeľovce, Mučín a Veľká nad Ipľom. Projekt spracoval riaditeľ miestnej školy a finančne ho podporilo ministerstvo kultúry. Organizačne ho zabezpečila hostiteľská obec.
Len je vraj veľká škoda, že sa na podujatí nezúčastnil nikto z pozvaných rómskych politikov a ani nikto zo štruktúr úradu vlády pre rómske komunity. Hlavné však bolo, že odchádzajúcim deťom žiarili oči nadšením.⋌
