Zázračná relikvia
Relikviu, ktorú niektorí nazvali i zázračnou, priniesli do kostola približne pred rokom z Trnavy. Je uložená v relikviári dovezeného z Krakova a umiestnená na bočnom oltári.
„Veriaci relikviu blahoslavenej sestry Zdenky prijali nadšene. Boli sme s ňou aj v kostole v Kružne a v Jesenskom, kde si ju všetci uctili na svätej omši. Vzali sme ju aj do Domova dôchodcov v Rimavkej Sobote, Kružne a Zacharovciach,“ povedal farár rímskokatolíckej cirkvi v Rimavskej Sobote Jozef Dluhoš, pre ktorého je relikvia povzbudením a akýmsi fyzickým kontaktom s nebom.
Okrem dospelých sa k nej chodievajú modliť a prosiť o pomoc, ochranu a zdravie aj deti. Niektorí ju s veľkou úctou a pokorou žiadajú o uzdravenie pre svojich ťažko chorých blízkych, iní prosia o lepší život, aby sa im darilo v podnikaní, prekonali ťažké životné situácie a aby v ich rodinách zavládol pokoj, šťastie a láska. Nájdu sa aj veriaci, ktorí sestre Zdenke poďakujú za to, že ich vyslyšala.
„Keď mám chrípku alebo ma bola kĺby, dám si na jazyk trochu svätenej vody a pobozkám relikviu. Je to neuveriteľné, ale choroba a bolesť čoskoro pominú. Aj iným pomáha,“ povedala nám jedna staršia veriaca.
Dôstojný pán Jozef Dluhoš tvrdí, že jestvujú konkrétne svedectvá o pomoci sestry Zdenky, ktoré sa stali inde. Zaznamenáva ich Kongregácia milosrdných sestier Svätého kríža. Farár verí, že aj Rimavská Sobota sa raz dočká svedectiev nadprirodzených zásahov sestry Zdenky.
Biela mučenica
Sestra Zdenka, rodným menom Cecília Schelingová, sa narodila 24. decembra 1916 v Krivej na Orave ako desiata z jedenástich detí. Medzi spolužiakmi sa tešila obľube. Bola usilovná, poslušná a rada pomáhala iným. Očarená láskou a obetavosťou Milosrdných sestier Svätého kríža ako pätnásťročná odchádza do kláštora, rozhodnutá zasvätiť svoj život láske k Bohu a k blížnemu. Väčšina jej rehoľného života spočívala v službe blížnym v Štátnej nemocnici v Bratislave. Tu pracovala ako laborantka a neskôr ako asistentka na röntgenologickom oddelení.
Po politickej zmene v roku 1948 Komunistická strana v bývalom Československu začala otvorené prenasledovanie katolíckej cirkvi. Sestru Zdenku zatkli štátne orgány 29. februára 1952 a odviedli do väzenia, pretože sa podieľala na príprave úteku najprv jedného nespravodlivo väzneného kňaza z nemocnice a neskôr šiestich nespravodlivo väznených katolíckych kňazov z väzenia v Bratislave. Vo vyšetrovacej väzbe musela zniesť neľudské výsluchy a kruté mučenie. Napokon bola 17. júna 1952 odsúdená za údajnú velezradu na trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov a 10 rokov straty občianskych práv. Všetkým bolo jasné, že pravou príčinou jej odsúdenia bola viera a nenávisť voči viere zo strany komunistickej ideológie. Kruté zaobchádzanie pri výsluchoch zanechalo na zdraví sestry Zdenky stopy a jej zdravotný stav sa zhoršoval. Odporcovia cirkvi sa obávali mučeníkov. Preto ju 16. apríla 1955 prepustili na slobodu. Zomrela na onkologickom oddelení v nemocnici v Trnave 31. júla 1955, keď mala 38 rokov. Pochovali ju na starom trnavskom cintoríne. Dnes jej telo odpočíva v Kostole Svätého kríža v Podunajských Biskupiciach.
Svätý otec Ján Pavol II. ju 14. septembra 2003 v Bratislave- Petržalke ako prvú Slovenku vyhlásil za blahoslavenú, za mučenicu katolíckej cirkvi. Sestru Zdenku nazvali aj tzv. bielou mučenicou i anjelom v ľudskom tele.
Z väzenia nemocnica
Sestra Zdenka si nezískala srdcia Gemerčanov svojím bombastickým životom, ale pokorou, skromnosťou, jednoduchosťou a odvahou, večným úsmevom a ochotou pomáhať. Je úzko spätá s Rimavskou Sobotou, lebo tu bola väznená. Preto Modlitebné spoločenstvo matiek iniciovalo, aby bola v rímskokatolíckom kostole umiestnená jej relikvia. Paradoxom je, že po rokoch sa z bývalej väznice stalo miesto, kde pomáhajú chorým. Po finančne nákladnej rekonštrukcii vznikol z budovy moderný neuropsychiatrický pavilón rimavskosobotskej nemocnice. V roku 2004 tam bola umiestnená a diecéznym biskupom rožňavskej rímskokatolíckej diecézy mons. Eduardom Kojnokom posvätená pamätná tabuľa sestry Zdenky. Aj k nej a takisto aj k soche, ktorá sa nachádza v Jesenskom, sa chodievajú ľudia modliť. Veria, že aj na týchto miestach vyslyší biela mučenica ich prosby.
Autor: Marta Kanálová
