Nebol však jediný, kto zviditeľnil centrum Novohradu vo svete. Dvadsaťosemročný borec Peter Mlynarčík, držiteľ slovenského rekordu v tlaku na lavičke, sa stal v kategórii Open do 140 kilogramov svetovou dvojkou po tom, ako zatlačil neuveriteľných 330 kilogramov. Slovenský rekord tak prekonal o 50 kilogramov.
Z nemocnice do sveta
Peter Mihály sa na vrchovné podujatie v Palm Beach pripravoval zodpovedne a počas tréningov nadvíhal tony železa. Tesne pred majstrovstvami ho však zradilo zdravie. Po prekonanom zápale hrubého čreva sa ručička na váhe posunula o dvanásť kilogramov smerom nadol.
„Z nemocnice som sa vrátil dva dni pred odchodom na majstrovstvá. Veľmi mi pomohol primár chirurgického oddelenia Peter Brunčák a jeho tím. S mojou účasťou na majstrovstvách to nevyzeralo ružovo, a predsa ma dokázali postaviť na nohy. Pred odletom som vôbec nedúfal, že by som si mohol siahnuť na zlato. Po schudnutí som mal problém s váhovou kategóriou,“ spomína silák P. Mihály.
Na svetovom šampionáte sa stretlo takmer 400 borcov z celého sveta. P. Mihály štartoval v kategórii Masters 2 nad 140 kilogramov. Po svojom výkone v tlaku na lavičke napokon z Floridy odlietal s titulom majstra sveta.
Prekonal svoj rekord
Dvadsaťosemročný Peter Mlynarčík začal s posilňovaním v roku 1998. Neskôr svoj záujem upriamil len na silový šport, ktorému sa naplno venuje už 5 rokov.
„Pro body fitnes v Lučenci bolo vždy zamerané na silový šport. Vyrastali tu talenty ešte predtým, ako som ho začal navštevovať ja. Keď som sledoval športovcov, ako napríklad Petra Mihálya, tak sa aj moja pozornosť skôr upriamila na ťažké železo ako výstavnú krásu,“ hovorí člen športového klubu silového trojboja a tlaku na lavičke Metal Militia Lučenec. Vytvorenie rekordu na aprílových majstrovstvách Slovenska, kedy sa mu podarilo zatlačiť 280 kilogramov, ho nominovalo na Majstrovstvá sveta v silovom trojboji, ktoré sa uskutočnili koncom minulého roka v Amerike.
V silnej konkurencii obstáli
„Slovenská reprezentácia mala 8 členov. Na majstrovstvách bola vo všetkých kategóriách veľmi silná konkurencia. My sme však vycestovali s jasným úmyslom získať niektorú z medailí a napokon sa nám to podarilo,“ hovorí P. Mlynarčík, ktorý sa pred šampionátom vôbec nešetril a na svoju prípravu kládol maximálny dôraz.
„Okrem tréningu je dôležité dodržiavať životosprávu a pred súťažou je potrebné upraviť si jedálny lístok. Ja som musel pred majstrovstvami čiastočne pribrať, ale zvládol som to tréningom. Počas prípravy je veľmi dôležité dbať na regeneráciu a oddych. Silový šport sa podstatne líši od kulturistiky, kde je potrebné rýchlo nabrať a vyrysovať svalovú hmotu. Počas trojhodinového tréningu je človek doslova silovo zničený. Okrem toho mám svoje zamestnanie, takže nie som profesionálnym športovcom. Na majstrovstvách boli mnohí profesionáli, ktorí sa venujú len tomuto športu, ako napríklad Ukrajici alebo Rusi,“ vysvetľuje svetový vicemajster.
Každý tréning a súťaž nesie so sebou vysoké percento možného zranenia sa. P. Mlynarčíkovi sa zatiaľ takáto nemilá skúsenosť vyhla. „Takmer na každom tréningu na nás dozerá lekár. Okrem toho je nemysliteľné, aby sme trénovali individuálne. Vždy musia byť prítomní minimálne štyria ľudia,“ dodal športovec.
V Amerike nebol prvýkrát
Za veľkou mlákou nesúťažil po prvýkrát. Do Ameriky vycestoval P. Mlynarčík už v roku 2004 a na druhom kontinente strávil viac ako dva roky.
„Dostal som tu po škole možnosť pracovať, a to hneď vedľa špičkového klubu, v ktorom sa pripravovali rekordéri, ktorí sú v tomto športe svetovými ikonami. Dostať sa medzi nich nebolo jednoduché. Najprv bolo dôležité spraviť si dobré meno. Zo začiatku som s „veľkými“ chlapcami nesmel chodiť na tréningy. Neskôr som mohol nakladať činky. Po čase som začal trénovať so ženami. Vyhovovalo mi to, pretože vtedy som dvíhal približne rovnaké váhy ako ony. Ženy v Amerike, ktoré sa venujú silovému športu, dvíhajú takmer 200 kilogramov. Takmer po roku som mohol začať trénovať s elitou klubu, ktorej členovia sú doslova fanatici a tento šport pre nich znamená život. Do klubu chodievali na týždňové stáže najlepší pretekári Ameriky a môžem povedať, že každý, kto prišiel, sa zlepšil. Ja som začínal so 150 kg a o dva roky som zatlačil 300 kg,“ spomína mladší Peter.
Počas svojho pobytu v Amerike sa P. Mlynarčík zúčastnil 6 pretekov.
„Tamojší športovci kladú dôraz na miestne súťaže. Ak to mám porovnať, tak Európania sa skôr naháňajú za medailami. Chalani, s ktorými som trénoval, chceli prekonávať samých seba a vyšplhať sa v klubovom rebríčku,“ dodal rekordman, ktorého titul vicemajstra sveta potešil. „Je tažké hodnotiť svoj výkon. Som však spokojný. V kútiku duše som veril, že sa mi podarí umiestniť sa na popredných priečkach, aj keď na súťaže nechodím kvôli umiestneniam. Tento šport je pre mňa skôr o prekonávaní seba samého. Som rád, že som do Lučenca priniesol striebro,“ zakončil P. Mlynarčík.
