Bol to čas hodovania a veselosti. Fašiangy začínali na Tri krále a skončili Popolcovou stredou.
„Málokto vie, prečo sú fašiangy raz krátke a inokedy dlhé. Ich dĺžka je podmienená začiatkom štyridsaťdňového pôstneho obdobia. Ten sa vždy začína tak, aby veľkonočná nedeľa bola vždy prvou nedeľou po prvom jarnom splne. To znamená, že termín Veľkej noci môže byť od 22. marca do 25. apríla,“ vysvetľuje riaditeľka kultúrneho strediska v Kokave nad Rimavicou Jana Krotáková.
Aj tohtoročné fašiangové obdobie bude v tejto obci v okrese Poltár veselé. Odštartujú ho deti. Tridsiateho januára sa poobliekajú do masiek. Zabávať sa budú v kultúrnom dome spolu s rodičmi.
„Každý rok je na čo pozerať. Na rozprávkové postavičky aj na moderné masky zo súčasných filmov. Keďže je ťažké vybrať najkrajšie masky, zvykneme odmeniť všetky,“ hovorí riaditeľka.
Nezabudli ani na dospelých, pre ktorých obec pripravila ples. V poradí už štrnásty bude 14. februára.
Na fašiangy zvykli tunajšie ženy piecť pampúchy. Chutili výborne. Ochutnať ich môžete už šiesteho februára v tunajšom dome kultúry. Tradičné pampuškové posedenie pripravila Základná organizácia Slovenského zväzu zdravotne postihnutých.
Ak zavítate do Kokavy 21. februára, môže sa vám stať, že vás na ulici vystrašia masky.
„To členovia folklórneho súboru Kokavan aj so svojim dorastom v posledný fašiangový deň organizujú fašiangovú pochôzku. Pre svoje potešenie a pre zachovanie tradícií v našej obci,“ dodá Krotáková.
V mnohých obciach sa koniec fašiangov spájal aj s pochovávaním basy. V Kokave ju naposledy pochovali pred štyrmi rokmi.
„Aj bez pohrebu však budú fašiangy v Kokave veselé,“ sľubuje pani Janka.
Spolu s tunajšími ženami si v tomto čase rada zaspomína aj na časy, keď v Kokave takmer v každom dome hrkotal tkáčsky stav a páralo sa perie.
„V dome sa na páračkách zišlo desať, ba aj viac dievčat a žien. Rozprávali sa hrôzostrašné príbehy a občas im chlapci vyviedli aj šibalstvo. Do izby pustili vrabca, alebo si prehodili plachtu a cestou domov vystrašili dievky,“ dodá riaditeľka.
