S desiatimi krížikmi jej odiška pamäť aj sila

Je najstaršou obyvateľkou Domova dôchodcov na Tuhárskom námestí v Lučenci. Uchovala si spomienky z mladosti, no na to, čo sa stalo včera, si nespomenie. „Taká je pamäť starca. S rokmi príde nemohúcnosť do tela i do hlavy,“ hovorí.
Recept na dlhovekosť podľa nej neexistuje. „Odpoveďou je možno celý môj život. Práca, skromnosť, viera, striedmosť a rada, ktorou som sa riadila, že aj zlo treba dobrom odplatiť. Teraz už nevládzem, ale kým som bývala vo svojom dome, celý deň som niečo robila,“ hovorí starká s útlou tvárou.
Stravovala sa vraj typicky sedliacky. „Mali sme kravu. Mlieka bolo dosť, aj masla. V dome nesmela chýbať kyslá kapusta, zemiaky a slanina. Často som varila kyslé polievky.“
Rada spomína na svoj dom v Poltári i na primátora Jána Koršoa. „To bol dobrý chlap. Veľa spravil pre mesto,“ tvrdí. No politika ju vraj nikdy nezaujímala.
V domove je už štvrtý rok. Vychovala dve dcéry. „Nevlastné. Svoje som mať nemohla. Tak mi to bolo dané. Muža som si pochovala. Bol to dobráčisko. Len sa ma nepýtajte, kedy. Na dátumy si neviem spomenúť. To je tá moja pamäť. Robila som na poli aj v továrni. Vyrábali sme škridle. Do roboty som bola ako drak. V živote som prežila veľa zlého, ale aj dobrého. Najhoršia bola druhá svetová vojna. Ukrývali sme sa, kde prišlo. Ani Rusi neboli dobrí. Brali všetko, čo im prišlo pod ruku. Medzi moje najkrajšie dni patria tie, keď skončili vojny. Tá prvá a aj tá druhá,“ oživuje nošu spomienok pani Mária.
Rozpráva rada, no chronológia udalostí jej už uniká. Väčšinu dňa preleží na posteli. Mesiac pred narodeninami spadla. Zlomila si krčok a musela podstúpiť operáciu.
„Čo by som tu aj robila? Na izbe sme dve. No s mojou spolubývajúcou sa veľmi dohovoriť nedá. A už som slabá. S desiatimi krížikmi odišla pamäť aj sila. Do Poltára ma už len v truhle odvezú. Smrti sa bojím. Tak ako každý. Ľudia sa boja neznámeho a smrť je jedna veľká neznáma. Odtiaľ sa ešte nikto nevrátil. Ale som vyrovnaná s tým, čo má prísť. O smrť Boha neprosím. To je hriech. Prosím ho len o to, aby som sa veľa netrápila,“ dodá Mária.