Pre Lučenčana Pavla Faška nebola náročná rallye prvou skúsenosťou. Medzi svetovú špičku v pretekárskom svete sa postavil na prestížnom Dakari už pred štyrmi rokmi. Vtedy si vyskúšal, ako chutí chlebík asistenčného mechanika. Druhýkrát si sadol do pretekárskeho voza ako mechanik a šofér. Tento rok bol pretekárom na kamióne.
„Argentína a Chile boli pre mňa novou skúsenosťou. V porovnaní s minulými pretekmi to bolo úplne odlišné podujatie, najmä čo sa týka podmienok aj organizácie. Trať bola veľmi náročná a myslím si, že neprekvapila len náš tím, ale aj skúsených jazdcov z iných krajín,“ hovorí P. Faško, ktorý mal náročné preteky absolvovať aj minulý rok. Ten však pre hroziace teroristické útoky napokon organizátori zrušili.
Odstúpil po desiatich dňoch
Novohradský jazdec so slovenskou licenciou bol posilou anglického tímu, v ktorom sa do nehostinných púštnych aj vysokohorských podmienok vydalo šesť osobných terénnych áut, jedna motorka s pretekárom z Namíbie, jeden pretekársky a jeden asistenčný kamión.
„Pred dvoma rokmi som sa úplnou náhodou dostal do anglického tímu. Vtedy som Dakar absolvoval s maďarským tímom. V cieli som sa dal do reči s Angličanmi, od ktorých som si vypýtal kontakt. Keďže moja angličtina v tom čase nebola dobrá, tak som poprosil sestru, ktorá už päť rokov žije v Anglicku, aby mi dohodla stretnutie s vedúcim spomínaného tímu. Napokon slovo dalo slovo a dnes pracujem v Anglicku ako mechanik v tíme, za ktorý aj pretekám. Samozrejme, že najlepšie by bolo reprezentovať Slovensko, ale rovnako, ako vo všetkých športoch, aj v tom motoristickom vládne tvrdá komercia. Na účasť v prestížnej rallye je potrebné dobré finančné zázemie, pretože to nie je lacné podujatie. Keby sa však na Slovensku našiel sponzor, ktorý by zostavil pretekársky tím na Dakar, rád by som v budúcnosti reprezentoval aj farby našej krajiny,“ netají sa P. Faško, ktorého koncom marca čaká Tuareg rallye v Maroku.
Zdolať takmer desaťtisíc kilometrov dlhú trať nie je jednoduché. Poriadne zabrať dostanú autá aj pretekári.
„Mojím snom bolo dokončiť preteky. Preto ma mrzí, že na desiaty deň som musel z nich odstúpiť kvôli pretrvávajúcim problémom so spojkou. Náročné podmienky sú zaťažkávajúcou skúškou aj pre špičkovú techniku. Špeciálne upravené terénne vozy sme vlani dva týždne testovali v Maroku. Tento rok šli autá do Brazílie skôr, takže všetko sa skladalo na poslednú chvíľu a všade vládol chaos. Po kríze, ktorá u mňa nastala na štvrtý deň sa nám podarilo dosiahnuť celkom dobré výsledky. Mali sme 34. najlepší čas, takže to vypadalo nádejne. Napokon, víťazstvom by už bolo samotné dorazenie do cieľa. Škoda, že mi to nevyšlo,“ vysvetľuje mladý Lučenčan, ktorý za veľkú mláku vycestoval 28. decembra ako jeden z 88 pretekárov na kamióne. Autá sa nalodili už mesiac vopred. Po trojtýždňovej plavbe čakali na pretekárov v prístave.
V depách zasahoval Rapovčan
Technické problémy netreba riešiť len počas zastávok v depe, ale aj priamo na trati. Počas pretekov mal priamo na trati na starosti vozy spolujazdcov v tíme P. Faško, v depe sa tejto úlohy zhostil 23–ročný Rapovčan Ľubomír Palčo.
„Tohtoročná rallye bola pre mňa prvou skúsenosťou. Minulý rok som sa jej mal zúčastniť tiež, ale kvôli spomínaným problémom s organizáciou pretekov som nemal tú možnosť. Môžem však povedať, že je to náročné podujatie. Nielen pre pretekárov, ale aj pre nás, mechanikov. Boli dni, keď som si povedal, že nikdy viac. Dnes však viem, že takúto šancu by som nezahodil a Dakaru by som sa opäť zúčastnil,“ hovorí asistenčný mechanik.
Nedostatok spánku, niekoľkohodinové generálky terénnych vozov, náročná trať, to všetko musel Ľ. Paučo so svojou pojazdnou dielňou absolvovať.
„Premiestňovanie za pretekármi nebolo jednoduché ani pre asistenčných mechanikov. V depe sme museli byť približne hodinu predtým, ako do neho dorazili pretekári. Museli sme si pripraviť nástroje a náhradné diely. Okrem toho bola asistencia výrazne obmedzená rýchlosťou. Reparovalo sa doslova všetko. Robili sme komplet generálky. Autá sa rozobrali a postavili nanovo. Niekedy sme si stihli pospať maximálne dve hodiny,“ vysvetľuje Ľubo, ktorý má najhoršie spomienky na 300-kilometrový úsek cez pieskové duny, ktorý zdolali po takmer 10 hodinách. Po šestnástich dňoch driny si napokon mohol utrieť ruky od oleja.
„Napriek tvrdej skúške sa už dnes teším na ďalšiu rallye. Je to zážitok na celý život,“ dodal a ako správny fajnšmeker nezabudol spomenúť krásu tamojších žien, ktoré si stihol obzrieť pred pretekmi. „Do Buenos Aires sme prileteli 28. januára. Autá sme si z prístavu mohli vyzdvihnúť až o 25 dní. Mali sme tak čas prezrieť si mesto. Samozrejme, že argentínske čokoládové krásky sú neprehliadnuteľné. Sú presne také ako v televíznych telenovelách,“ usmial sa mechanik.
Stretnutie so starostom
Minulý týždeň sa s Paľom a Ľubom stretol aj starosta Rapoviec Ivan Eibner. Neskrýval radosť z toho, že vo veľkom svete o Slovákoch vedia a v tíme, aj keď anglickom, sa objavili zástupcovia z Novohradu.
„Som veľmi rád, že moji krajania dali svetu vedieť, že existuje aj malé Slovensko, ktoré má reprezentantov nielen v motoristickom, ale aj v iných športoch. Ešte viac by ma však potešilo, keby na takomto vrcholnom podujatí v budúcnosti štartoval aj slovenský tím. Viem, že na to treba nemálo finančných prostriedkov. Verím však, že sa nájdu sponzori, ktorí dobrú vec podporia. Napokon, nebola by to svetová reklama len pre Slovensko, ale aj pre nich,“ uviedol Ivan Eibner.
