„Medzi ľudí sa začína vkrádať strach z krízy. Zovšadiaľ počúvajú o prepúšťaní, boja sa, čo bude ďalej. Preto si začínajú uťahovať opasky. Šetria aj na potravinách,“ hovorí Vladimír Ďalog, majiteľ potravín v Hrnčiarskych Zalužanoch. Obchod prevádzkuje už desiaty rok. Doteraz rodinu uživil.
„Ak to takto pôjde ďalej, neviem, či obchod udržíme. Január a február boli aj po iné roky slabé. Ľudia minuli viac pred sviatkami a preto prvé dva mesiace kupovali menej. No tohtoročné januárové tržby klesli o tridsať percent. Zrejme to nebude len krízou, ale aj novou menou. Ľudia si na ňu ešte nezvykli,“ domnieva sa majiteľ potravín.
Ľudia kupujú aj menej chleba. „Niektorí si začali chlieb piecť doma. Kšeft nám kazia aj rôzni obchodníci, ktorí ho v dedine predávajú priamo z auta,“ dodal.
V Hrnčiarskych Zalužanoch žije 870 ľudí. V dedine sú dva obchody s potravinami.
Kupujú základné potraviny
„Januárové tržby poklesli o dvadsať percent. Najmä v druhej polovici mesiaca ľudia kupovali menej. Niektorí z našich zákazníkov pracovali v Čechách. Z rôznych dôvodov sa vrátili domov a nevedia, čo s nimi bude. V okrese Rimavská Sobota je ťažké nájsť si zamestnanie a v Lučenci tiež. Správy o kríze a následnom prepúšťaní nikomu na nálade nepridajú,“ hovorí Frančiaková,
majiteľka malých potravín
Obchod v Hrnčiarskej Vsi uživí jej dcéru. Má okolo päťdesiat stálych zákazníkov. Tí kupujú väčšinou základné potraviny a cigarety.
„Ak by boli takéto tržby aj v nasledujúcich mesiacoch, budeme mať problém obchod udržať,“ dodá obchodníčka. V obci, v ktorej žije 960 obyvateľov, sú dva obchody s potravinami.
Dôchodcovia si na euro nezvykli
Do obchodu so zmiešaným tovarom v Buzitke, ktorý vlastní Irena Malatincová, chodí priemerne osemdesiat ľudí denne. Väčšina z nich sú dôchodcovia.
„Starší ľudia po zavedení eura kupujú menej. Ceny sa snažia prepočítavať na koruny, no veľmi im to nejde. Na centy ani nedovidia a boja sa, že nevyžijú. Boli zvyknutí mať v peňaženke stovky a teraz tam majú mince. Preto kupujú menej a my máme nižšie tržby. Ceny tovaru však v našom obchode od nového roka nestúpli,“ hovorí syn majiteľky Karol Malatinec.
Najvýraznejší pokles tržieb zaznamenal pri predaji mäsových výrobkov a drogérii. Ľudia najviac kupujú mlieko a chlieb. Jednokilový tu stojí jedno euro. Za týždeň predajú priemerne tristo pecňov chleba.
V Buzitke, v obci v okrese Lučenec, žije vyše päťsto obyvateľov. Dva tunajšie obchody navštevujú ľudia aj zo štyroch osád, ktoré zastrešuje obecný úrad.
Jogurty nekupujú
České Brezovo je stredne veľká obec v okrese Poltár. Leží v doline, ktorú už šiesty rok volajú hladovou. Presne odvtedy, ako skrachovali sklárne v susednom Zlatne.
„Obchod mám už štrnásty rok. Ale na také nízke tržby, ako som mala v januári, si veru nepamätám. Denne mám okolo sto zákazníkov. Sú to väčšinou dôchodcovia. Tí si ešte nezvykli na euro, preto šetria. Väčšinou kupujú chlieb a mlieko. Predám oveľa menej jogurtov. Tržby mi poklesli o vyše tridsať percent,“ hovorí Eva Šulajová. Obchod má vo vlastných priestoroch. „Ak by som ešte mala niekomu platiť nájom, určite by som to neutiahla,“ dodá .
Pokles pripisuje nielen novej mene, ale aj nezamestnanosti a nedostatku pracovných príležitostí v okolí. „Mnohí pracujú v zahraničí alebo v iných mestách. Nakúpia si vonku,“ dodá obchodníčka.
Má obavy z budúcnosti
Aj tržby v potravinách vo Veľkých Zlievcach naznačili, že ľudia si uťahujú opasky.
„Počet zákazníkov sa neznížil. Denne k nám príde okolo sto ľudí. Kupujú však menej. Najmä mäsových výrobkov. Ak by sme takého tržby mali tri či štyri mesiace, asi by som musela obchod zavrieť. No neviem, kde by potom ľudia chodili nakupovať. V dedine niet iného obchodu,“ hovorí Malvína Urbanová, ktorá podniká už desiaty rok. Budúcnosti sa obáva. Jej rodisko, okres Veľký Krtíš, patrí medzi najchudobnejšie. Podľa nej kombinácia novej meny a svetovej krízy vyvoláva v ľuďoch apatiu a depresie.
