Pevná vôľa a nespočetné množstvo tréningov pod taktovkou vynikajúcich trénerov, to všetko vynieslo Dorotu Balciarovú na najvyšší stupienok pre víťazov na Majstrovstvách Európy v karate. Šampionát sa uskutočnil v dňoch 30. januára až 1. februára v Paríži. Mladá karatistka tak vo Francúzsku dosiahla svoj najväčší úspech v doterajšej športovej kariére. Nás zaujímalo, čo pre študentku gymnázia znamená toto ocenenie a aké plány má do budúcnosti.
Kto ťa priviedol ku karate a prečo si sa rozhodla práve pre tento šport? Nechcela si skôr vyskúšať judo, ktorému sa aktívne venoval tvoj otec?
- Ku karate ma priviedol môj ocino. Chcel, aby som sa vedela v živote brániť, preto práve tento šport. Karate nie je taký tvrdý a kontaktný šport ako judo. Predovšetkým pestuje v športovcovi pevnú vôľu, vytrvalosť a najmä sebavedomie.
Kedy si sa prvýkrát postavila na stupne víťazov a ako sa ti spolupracovalo s tvojím trénerom v športovom klube Uraken?
- Prvý úspech som dosiahla na súťaži, ktorá sa konala vo Zvolene. Vtedy som mala len 7 rokov. Bol to pre mňa neuveriteľný pocit stáť na najvyššom stupienku so zlatou medailou na krku, pretože dovtedy som nezískala žiadnu medailu a vtedy to hneď bolo zlato. S mojím trénerom Vojtechom Molnárom to bolo super, odovzdal mi všetko, čo sa len dalo. Považoval ma za veľký talent, bol mi akoby druhým otcom, cestoval so mnou na všetky domáce a zahraničné turnaje, za čo mu veľmi pekne ďakujem. Som presvedčená, že nielen ja a moje úsilie, ale najmä on stojí za mojimi doteraz vybojovanými medailami (61) a získanými pohármi (40). Vždy sme mali dobrý vzťah, aj napriek tomu, že ma niekedy nechal klikovať za to, že som veľa rozprávala.
Nedávno si si z Paríža priniesla najvyššie ocenenie, stala si sa majsterkou Európy. Čo pre teba toto ocenenie znamená? Bola na šampionáte silná konkurencia?
- Znamená to pre mňa veľmi veľa. Je to môj prvý veľký úspech, i keď sa vždy pousmejem nad spoločnou fotografiou s Petrom Dvorským, ktorú mám na klavíri spolu s dvoma titulmi celoštátneho víťaza v interpretácii ľudovej piesne Slávik Slovenska z roku 2002 a 2003, ktorej bol garantom. Čo sa Paríža týka, za výsledkom vidieť a cítiť celú moju drinu. Som veľmi šťastná, veď už postup do finále s vedomím, že medailu mám istú, ma dojal. Vo finále to bol neuveriteľný pocit. Keď na vás reflektory svietia, kamery a foťáky fotia, rýchla hudba pred zápasom graduje, ľudia skandujú, proste, to sa ani nedá opísať, tá atmosféra šampionátu bola pre mňa jedinečná. Konkurencia bola silná, pretože na takýchto podujatiach bojujete s národnými víťazmi, s tými najlepšími karatistkami svojich republík. Zlatá medaila ma zaväzuje k ešte väčšiemu nasadeniu a k tvrdej príprave na tohtoročné majstrovstvá sveta, ktoré sa uskutočnia v októbri v Maroku.
Stala si sa najúspešnejšou rimavskosobotskou športovkyňou roka. Ako vnímaš túto skutočnosť? Je to pre teba motivujúce?
- Je pre mňa milé obhajovať tento titul z predchádzajúceho roka.
Štúdium na gymnáziu a športové aktivity je určite ťažké skĺbiť. Máš zostavený individuálny študijný plán?
- Áno, je to dosť ťažké. Iné je rozmýšľať ako športovec a iné ako obyčajný žiak. Z dôvodu, že príprava na tohotoročné majstrovstvá sveta bude náročná i z časového hľadiska, si v súčasnej dobe zostavujem individuálny študijný plán.
Čo hovoria na tvoje úspechy spolužiaci a kamaráti?
- Tí praví kamaráti sa určite tešia a hneď, keď prídem do školy, ma vyobjímajú, vystískajú a vybozkávajú.
Kto je tvojím najlepším poradcom a kritikom zároveň v oblasti športu?
- Do tejto kategórie by som zaradila veľa ľudí. Určite medzi nich patria predovšetkým moji rodičia, ktorí ma v športe podporujú. Spočiatku som na tréningy nechcela chodiť, a tak si ma rodičia kupovali kindervajíčkami (hračiek z nich mám za kufor). Za veľa vďačím mojim trénerom - na začiatku to bol Juraj Orság, potom Vojtech Molnár a hlavne môj terajší reprezentačný tréner Peter Baďura z Nových Zámkov, ktorý je zároveň 1. viceprezidentom Slovenského zväzu karate.
Máš vo svete karate aj svoj vzor? Ak áno, kto ním je?
- Nie, nemám vyhranený vzor, i keď je vo svete veľa vynikajúcich karatistov, ktorí dobre cvičia páčia sa mi.
Určite máš okrem svojho hlavného športu aj iné záľuby.
- Samozrejme. Už siedmy rok navštevujem Základnú umeleckú školu, a to hodiny klavíra. Tento rok absolvujem I. stupeň a je to dosť ťažké skĺbiť hudbu spolu so školou a karate. Okrem toho navštevujem zdravotnícky krúžok, sem-tam si chodím zahrať basketbal s priateľmi. Tiež plávam, behám, snowboardujem a rada nakupujem.
A na záver tradičná otázka - aké sú tvoje plány do budúcnosti?
- V športe by som to chcela dotiahnuť čo najďalej. Mojím najbližším cieľom je zlatá medaila z tohtoročných majstrovstiev sveta. V štúdiu budem pokračovať tak ako doteraz. Po skončení gymnázia by som chcela študovať medicínu. Zaujíma ma najmä biológia, chémia, mám rada deti. Takže by som chcela byť detskou alebo očnou lekárkou. A popritom aj trénerkou mladých nádejí.
