Nedeľa, 24. september, 2023 | Meniny má Ľuboš, Ľubor

Kokavské kolešne ožívali vždy na jar a cez zimu osireli

KOLEŠNE. V okolí Kokavy a Klenovca ich bolo kedysi aj vyše päťdesiat. Už dávno osireli. Tí, čo na nich hospodárili, vymierajú. Kupujú ich chalupári. Snom Jaroslava Piliarika je jednu z nich zachovať v pôvodnej podobe aj pre budúce generácie.

KOKAVA NAD RIMAVICOU. Dlhé desaťročia dávali kokavské lazy obživu tunajším ľuďom. Kolešne ožívali na jar. Cez zimu osireli. Gazdovia statok zahnali do dediny, skromné obydlie zamkli, aby sa v marci na samoty opäť vrátili.
Kolešne mali svoje výhody i nevýhody. Dnes slúžia väčšinou rekreantom. Jaroslav Piliarik je jeden z tých, ktorí na hospodárstve vo vrchoch strávili detstvo. Má 56 rokov a jeseň života plánuje prežiť na kolešni svojich starých rodičov. Jeho snom je vrátiť na Kamenný Potok život.
„Nebude to ľahké. Opäť chovať koňa, kravu, ovce a možno aj starať sa o kúsok poľa a lúky. Zatiaľ je to len môj sen. Verím však tomu, že raz sa stane realitou,“ hovorí.
Ľudia vstávali za svitania
V okolí Kokavy do päťdesiatych rokov boli kolešne na každom vŕšku. „Kokavčania a Klenovčania takto volali svoje hospodárstva vzdialené od dediny niekoľko kilometrov. Bohatší gazdovia si pôdu mohli kúpiť bližšie k dedine. Tí chudobnejší sa sťahovali do vrchov. Čím bola pôda ďalej od dediny, tým jej cena klesala. Na kolešniach bol tvrdý, ale aj veselý život. Viem, o čom hovorím, na jednej som vyrástol. Také detstvo, ako som mal ja, by som doprial každému,“ hovorí riaditeľ kultúrneho strediska v Klenovci Jaroslav Piliarik.
Na kolešniach sa vstávalo za svitania. Bolo treba opatriť statok. Podojiť kravy, obriadiť kone, a potom ich vyhnať na pašu.
„Kosenie, to bola na kolešni udalosť. Prišli pomôcť chlapi aj ženy z dediny. Ženy si dávali pozor, aby hrable nepoložili hore zubami, pretože ak by sa tak stalo, seno by dozaista zmoklo. Ani kosa nemohla ostať opretá na slnku, aby neotupela. Podobne to bolo so sekerou. Aj tú chlapi odkladali len do chládku. Večer sa všetci stretli pri ohni, navarili sa halušky a o chvíľu už mozole na dlaniach boleli menej,“ hovorí rodák z Kokavy nad Rimavicou.
To, čo bolo navyše, predali
Prebytky gazdovia predávali. „Moja stará mama predávala vajcia, mlieko, maslo, tvaroh, slaninku aj zemiaky hutníkom do Utekáča. Raz za mesiac bol v Kokave „zvod“. Tak sa volal jarmok, na ktorom sa kupčilo s dobytkom. S kravami, ovcami, volami, ale aj s koňmi. Gazdovia zjednávali cenu a keď si tľapli po dlani, ostalo aj na trúnok v krčme,“ približuje časy dávno minulé Jaroslav.
Roľnícky a pastiersky spôsob života rodinám vyhovoval.
„Príroda im dávala obživu. A ľudia boli presne takí ako ona. Drsní a zraniteľní zároveň. Videl som gazdov orať na voloch. Keď ich poháňali a držali za reťaz, boli ako skaly. No keď sa narodilo teľa či jahňa, ich oči sa roznežneli. Do debaty v kuchyni sa veľmi nezapájali. Ale keď bolo treba pomôcť dreva nakálať či podvihnúť vrece múky, pomohli. My, deti, sme netrpezlivo stáli okolo pece a čakali na prvý bochník chleba, ktorého kôrka chutila ako med,“ vysvetľuje Jaroslav.
Najviac ho mrzí, že pamätníci kolešní vymierajú a s nimi odchádzajú aj spomienky na jednu kultúru.
Viacerí sa pohrávajú s myšlienkou návratu do prírody, ale tých, ktorí na samotách vydržia, je len hŕstka.
Gazdom sa do družstva nechcelo
„Nevyžili by tam. Našim otcom stačilo desať hektárov pôdy a tri kusy dobytka, aby vyžili. Na jeseň sme naložili do voza debničky s jablkami. Urodili sa zdravé. Zapriahli sme kone, tí chudobnejší kravky, a poďho do Lomu nad Rimavicou. Koncom septembra tam býval odpust. Bol to cirkevný sviatok. Prišli aj Horehronci. U nich sa jablká neurodili. Za naše boli ochotní dobre zaplatiť,“ hovorí Jaroslav.
Kupčilo sa s vlnou, ľanom, ba aj s perím. Prakticky so všetkým, čo bolo navyše. Obchod preveril šikovnosť, obchodného ducha a priniesol do chalupy koruny.
„V roku 1958 bolo na kokavských gazdovstvách smutno. Ľudia odmietali dať majetok do družstva. Aj môj otec kone radšej predal. Nikto by ho nebol prinútil dať ich do družstva. Chlapi hrešili, zatínali päste. Tí čo sa veľmi priečili, skončili vo väzení. Bratranec môjho otca si v Jáchymove odsedel dva roky. Bola taká doba,“ povzdychne si Jaroslav.
Starý svet sa mieša s novým
Cesta k jeho kolešni preverí kondičku. Hoci je od hlavnej cesty vzdialená len kilometer, vedie do kopca. Tak sa ani nestačíme pokochať okolitou prírodou. Lapáme po dychu.
„Ženy tadiaľto chodili s nošami na chrbte. Museli ísť opatrne, aby sa nerozbili vajíčka a z črpáka nevylialo mlieko, a predsa neboli zatrpknuté. Ešte si cestou aj vyspevovali,“ s úsmevom na tvári hovorí náš spoločník.
Gazdovstvo je učupené medzi stromami. Už dávno má iný vzhľad. Drevenicu Paľko Kysucký prestaval na chatu, aj váľkový dom má už inú fasádu. V maštali sú už len ovce a capko, ktorý je zvyknutý na škrabkanie.
„Paľko je môj sused. Na tejto kolešni žili odjakživa dve rodiny. Kamarát ma predbehol, vrátil sa na dedovizeň skôr. Už je na dôchodku a ja mu tak trochu závidím. Paľko, môžeme nakuknúť na tie tvoje ovce? Dobre si ich kŕmil, aby sme sa do hanby nedostali?“ smeje sa Jaroslav.
Pavel rád hovorí o zvieratách. Rozumie im. Dobre sa mu tu býva. Aj v zime, keď nafúka snehu a cesta do dediny je zasypaná.
„Keď už nebudeme vládať, zídeme dole do dediny. Máme tam činžiak,“ hovorí Pavel. Starý svet sa mieša s novým. Murovanú pec v jeho chalupe už nenájdete. V Jaroslavovej z jej čara čas nič neubral.
V dome z váľkov akoby zastal čas
„Túto poličku so soľničkami darovala mojej starej mame jedna židovská rodina. V prútenom vozíku sa vozil môj otec. Táto truhla je z roku 1873. Uskladňovalo sa v nej obilie. Na vrchoch sa urodila raž aj ovos. V tejto maľovanej truhlici si priniesla do domu výbavu moja stará mama,“ vysvetľuje Jaroslav.
Ku gruntu má vzťah. Veci, ktoré sa pre mestského človeka zdajú na míle vzdialené, majú pre neho osobitné čaro.
„Táto kolešňa už napoly ožila. Paľko so ženou sem priniesli život. Aj mňa to sem ťahá. No zatiaľ to nejde. Ťažko by som zvládol aj hospodárstvo i moju prácu. Od civilizovaného sveta sa odstrihnem, až keď budem na dôchodku. Tu ma čakajú stromy naklonené k zemi, stará truhlica na povale, navŕšené drevo pri maštali, senník, okolité kopce a spomienky na detstvo,“ dodá.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najčítanejšie na My Novohrad

Komerčné články

  1. Rivalita až na dreň. Pozrite si najväčšie súboje v F1
  2. Prešov si dlho pýtal obchvat, stáva sa slovenským skokanom
  3. Ochutnajte zo Španielska viac. Spojte návštevu Madridu s Toledom
  4. Oblačno, miestami roboti. Ďalší diel pútavého sci-fi komiksu
  5. Spoločnosť EY vyhlásila 18. ročník súťaže na Slovensku
  6. Septembrové číslo krížovkárskeho magazínu Lišiak v denníku SME
  7. Ak podceníte pri stavbe toto, pripravte sa na vyššie účty
  8. Plánujete nové bývanie o pár rokov? Čas na jeho kúpu je teraz
  1. Hladinka smeruje do Košíc!
  2. Rivalita až na dreň. Pozrite si najväčšie súboje v F1
  3. Union zdravotná poisťovňa prináša novinku vo vzdelávaní
  4. Tento domáci nápoj vzpruží lepšie než káva, šlofík a energiťák
  5. Geniálne, čo dokáže minca v mrazničke!
  6. Prešov si dlho pýtal obchvat, stáva sa slovenským skokanom
  7. Novesta predstavuje novú kolekciu pre jeseň/zimu 2023
  8. Katolícka univerzita vykročila na ďalšiu misiu
  1. Prešov si dlho pýtal obchvat, stáva sa slovenským skokanom 13 892
  2. Ak podceníte pri stavbe toto, pripravte sa na vyššie účty 6 684
  3. Hladinka smeruje do Košíc! 6 112
  4. Ochutnajte zo Španielska viac. Spojte návštevu Madridu s Toledom 4 731
  5. Plánujete nové bývanie o pár rokov? Čas na jeho kúpu je teraz 3 843
  6. Už len dnes za vás Fellner zaplatí polovicu dovolenky 3 820
  7. Získajte 50% zľavu na predplatné SME.sk. Tu zistíte viac 3 239
  8. 50-tisíc dovolenkárov si kúpilo zájazd cez SME 2 206

Blogy SME

  1. Tupou Ceruzou: Tajomstvo demagóga
  2. Peter Krivda Soliwarski: Túlačky CCXI - Kostol sv. Šimona Júdu, Spišský Hrhov
  3. Juraj Gavora: Lennon alebo Lenin? (2/7)
  4. Vladimír Krátky: Šmejdi, lúzri, mafiáni a nevzdelanci
  5. Boris Vanek: Ako rozpoznať e-mail od podvodníkov a neprísť kvôli nim o úspory?
  6. Rado Surovka: Matovič bol historický omyl, ale ukázal cestu.
  7. Tina Gažovičová: Prečo som vstúpila do politiky
  8. Anna Miľanová: Ešte že psík, mačka a iné domáce zvieratká...
  1. Ján Šeďo: Králi "F + K + G" sa postavili pred vypredanú sálu s plnými gaťami, ako lazníci. 64 190
  2. Peter Kollega: Pán GP M. Žilinka, oklamali ste 5,447 miliónov občanov, okamžite odstúpte 33 612
  3. František Ptáček: „Sedembolestná panna Mária, oroduj za pána Fica!“ a iné prízraky Slovenské 29 480
  4. Miroslav Lukáč: Mladí Vlci zo Smeru, ako sa sami nazvali, už vycerili tesáky a dokonca ich zaťali. 27 856
  5. Miroslav Lukáč: V predvolebných debatách sme počuli Génia. Bohužiaľ Zla. Netreba ho predstavovať. Všetci ho poznáte. V hazarde platí kontra, re, vabank. 18 003
  6. Michael Achberger: Kľúč k rýchlemu metabolizmu: Začnite každý deň týmito raňajkovými zvykmi 11 079
  7. Ivan Mlynár: Zo skrine biskupov Slovenska vypadol ďalší kostlivec. 7 451
  8. Ladislav Matejka: Ako Slovensko vyhralo Volvo (skutočný príbeh) 7 398
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 68. - Arktída - Zem Františka Jozefa
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 67. - Kto bol Juan de Fuca, ktorý dal meno prielivu, ktorý obmýva brehy kanadského ostrova Vancouver?
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 66. - Martin Frobisher, pirát alebo kapitán?
  4. Monika Nagyova: Rómske deti kradnú. Ale iba energiu.
  5. Jiří Ščobák: Na zimní plavání v neoprénu je dobré se začít připravovat už teď
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 65. - Odkiaľ pochádza názov Kanada?
  7. Jiří Ščobák: Čekání na Volodymyra Zelenského před prezidentským palácem v BA (foto)
  8. Monika Nagyova: Pedagógovia aj dnes trestajú deti za to, že odmietajú jesť to, čo im nechutí.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Tupou Ceruzou: Tajomstvo demagóga
  2. Peter Krivda Soliwarski: Túlačky CCXI - Kostol sv. Šimona Júdu, Spišský Hrhov
  3. Juraj Gavora: Lennon alebo Lenin? (2/7)
  4. Vladimír Krátky: Šmejdi, lúzri, mafiáni a nevzdelanci
  5. Boris Vanek: Ako rozpoznať e-mail od podvodníkov a neprísť kvôli nim o úspory?
  6. Rado Surovka: Matovič bol historický omyl, ale ukázal cestu.
  7. Tina Gažovičová: Prečo som vstúpila do politiky
  8. Anna Miľanová: Ešte že psík, mačka a iné domáce zvieratká...
  1. Ján Šeďo: Králi "F + K + G" sa postavili pred vypredanú sálu s plnými gaťami, ako lazníci. 64 190
  2. Peter Kollega: Pán GP M. Žilinka, oklamali ste 5,447 miliónov občanov, okamžite odstúpte 33 612
  3. František Ptáček: „Sedembolestná panna Mária, oroduj za pána Fica!“ a iné prízraky Slovenské 29 480
  4. Miroslav Lukáč: Mladí Vlci zo Smeru, ako sa sami nazvali, už vycerili tesáky a dokonca ich zaťali. 27 856
  5. Miroslav Lukáč: V predvolebných debatách sme počuli Génia. Bohužiaľ Zla. Netreba ho predstavovať. Všetci ho poznáte. V hazarde platí kontra, re, vabank. 18 003
  6. Michael Achberger: Kľúč k rýchlemu metabolizmu: Začnite každý deň týmito raňajkovými zvykmi 11 079
  7. Ivan Mlynár: Zo skrine biskupov Slovenska vypadol ďalší kostlivec. 7 451
  8. Ladislav Matejka: Ako Slovensko vyhralo Volvo (skutočný príbeh) 7 398
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 68. - Arktída - Zem Františka Jozefa
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 67. - Kto bol Juan de Fuca, ktorý dal meno prielivu, ktorý obmýva brehy kanadského ostrova Vancouver?
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 66. - Martin Frobisher, pirát alebo kapitán?
  4. Monika Nagyova: Rómske deti kradnú. Ale iba energiu.
  5. Jiří Ščobák: Na zimní plavání v neoprénu je dobré se začít připravovat už teď
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 65. - Odkiaľ pochádza názov Kanada?
  7. Jiří Ščobák: Čekání na Volodymyra Zelenského před prezidentským palácem v BA (foto)
  8. Monika Nagyova: Pedagógovia aj dnes trestajú deti za to, že odmietajú jesť to, čo im nechutí.

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu