NITRA NAD IPĽOM. Je nedeľa 15. marca. V dvojizbovom byte v malej obci v okrese Lučenec sa chystá k pôrodu. Nikto o tom netuší. Ani samotná rodička.
„Od rána ma pobolievalo brucho. Mala som hnačku. Netušila som, že sa už blíži pôrod,“ hovorí Laura. Má osemnásť rokov. Vyzerá na štrnásť. Svoje tehotenstvo od začiatku tajila. Pred všetkými.
„Ani neviem, prečo. Do tretieho mesiaca som mala menzes. Netušila som, že som tehotná. A potom som sa už bála povedať to. Stále som to odkladala,“ hovorí. Veľmi sa jej nechce rozprávať o tom, čo sa stalo. Nečudo. Pokúsila sa zabiť vlastné dieťa. Vyšetrovateľ ju obvinil za pokus zločinu vraždy novonarodenca.
Porodila na záchode
Pred desiatou hodinou sa zavrela na záchode. Matka jej priateľa bola v kuchyni. Od Laury ju delila len stena.
„Ani neviem, ako sa to všetko zomlelo. Roland odišiel do dediny a mne bolo veľmi zle. Bála som sa kričať. Bolesti boli stále väčšie. Dieťa som porodila do misy,“ opisuje domáci pôrod mladá žena. O tom, čo nasledovalo ďalej, nechce hovoriť. Po líci jej stekajú slzy. Je piatok, piaty deň odvtedy, ako priviedla na svet svoju dcéru. „Rada by som ju mala v náručí, všetko som už oľutovala. Videla som ju na fotke v novinách. Neviem, čo bude, možno ma zatvoria,“ zavzlyká.
Odniesla ju k potoku
Dcéru zabalila do handry a vybrala sa s ňou k neďalekému Ipľu. Položila ju na breh a vrátila sa domov. Krvácala. „Švagriná zavolala sanitku. Lekár prišiel na to, že som porodila,“ povie. Novorodenca našli v tráve pri rieke deti. O chvíľu už každý v dedine vedel, čo sa stalo. Lekári začali boj s časom. Od pôrodu uplynuli takmer tri hodiny. Dieťa bolo podchladené. Jeho život visel na vlásku.
Stal sa zázrak
„Priviezli ho k nám krátko pred jednou hodinou. Dievčatko bolo špinavé, krvavé, podchladené a bledé. Chceli sme jej odmerať teplotu. Použili sme tri teplomery. Takmer som tomu neveril. Mala len 30 stupňov. No stal sa zázrak. Zachránili sme ju,“ hovorí Lal Faizi, lekár z lučenskej nemocnice.
Laura je bojovník. Priberá na váhe. Sestričky si ju obľúbili. Je zdravá, mohla by ísť domov. Zatiaľ však nemá kam. Na chodbe pred detským oddelením sme v piatok stretli rodinu Rolanda. „O dieťa sa chcem postarať,“ tvrdil Laurin priateľ.
Svoj čin ľutuje
S Laurou, matkou, ktorá sa chcela zbaviť svojej dcéry, sme sa stretli v piatok v lučenskej nemocnici.
„Dnes ma pustia domov. Pôjdem k mame. Viem, že ma pochopí. Otec ma bol pozrieť aj v nemocnici. Dohováral mi, prečo som to nepovedala. Roland mi volal. Povedal, že sa o malú Lauru postará. Nechcem, aby sa volala Laura, ale Dominika. Veľmi ľutujem to, čo sa stalo. S Rolandom chodím od šestnástich rokov. Plánovali sme si budúcnosť. Aj jeho rodina je ku mne milá,“ povie Laura.
Aj takého príbehy píše život. Smutné, s neznámym koncom. Mladá žena je obvinená za pokus zločinu vraždy novonarodenca. Hrozí jej väzenie na štyri až osem rokov.
