LUČENEC. Osadu verejnej čistoty poznajú mnohí Lučenčania. Vybudovali ju v druhej polovici 90. rokov približne päť kilometrov za mestom. Samospráva pri jej výstavbe mala jasný cieľ, a to vysťahovať sem ľudí, ktorí sú neprispôsobiví a neplatia si za byt.
Obrátili sa na mesto, žiadajú zmenu názvu
V Osade verejnej čistoty žije dnes už takmer tristo obyvateľov. Prihlásených na trvalý pobyt je tu len polovica z nich. Mnohí tu bývajú nelegálne. Pre každého z nich sa stala rómska osada na kratší či dlhší čas domovom a na bývanie v tejto lokalite si už zvykli. Okrem nehygienického prostredia a vysokej nezamestnanosti ich v súčasnosti spája aj ďalší problém. Tým je názov miesta, v ktorom žijú.
Vadí im totiž, že názov miesta, ktoré je obyvateľmi paradoxne hygienicky zanedbávané, je pre nich prekážkou v získavaní si práce. Keď zamestnávateľ počuje, že sú z osady, ďalej s nimi nekomunikuje. Na základe skúsenosti to tvrdia jej obyvatelia. Osada verejnej čistoty je podľa nich hanlivým názvom a žiadajú jeho zmenu.
„Vieme, že ak by sa to podarilo, všetci si budeme musieť zmeniť občianske preukazy, no pre nikoho to nie je prekážkou,“ tvrdí miestny aktivista Pavel Botoš. Ľudia z osady sa so žiadosťou o zmenu názvu obrátili na samosprávu. Mestský úrad ich požiadavku zaevidoval. Podľa Márie Šagátovej, hovorkyne mesta Lučenec, zriadili komisiu, ktorá sa bude touto žiadosťou zaoberať. „Kvôli voľbám, kedy nie je možné meniť akékoľvek názvy napríklad ulíc, sa bude zastupiteľstvo týmto problémom zaoberať na zasadnutí najskôr v júni,“ povedala.
Nechceli ho zamestnať len preto, že je z osady
Pavel Botoš žije v osade so svojou rodinou už desať rokov. Tvrdí, že začiatky v tejto lokalite boli ťažké. „Keď som sa sem so svojou manželkou a dvomi deťmi nasťahoval, bývali sme dvadsiati piati v jednom byte. Nemohol som to vydržať. Mama mi našťastie darovala spotrebiče a ja som práčku, chladničku a iné veci vymenil za byt,“ hovorí. Je jeden z tých šťastnejších, ktorí prácu v súčasnosti majú. Pracuje ako koordinátor. Spomína si však aj na obdobie, keď bol bez práce.
„Dával som si vtedy žiadosti na všetky možné miesta, pamätám si na to, akoby to bolo dnes. Napríklad do mäsokombinátu. Robilo tam vtedy veľa Rómov, no mne žiadna odpoveď neprišla. Keď videli miesto trvalého bydliska Osada verejnej čistoty, asi sa zľakli. Zrejme nechceli mať s ľuďmi odtiaľto nič spoločné. Už samotný názov bol pre nich odstrašujúci,“ domnieva sa.
Názov vyvoláva u mnohých ironický úsmev
Mnohí Rómovia z osady sú presvedčení, že už samotný názov ich bydliska vyvoláva u mnohých úškrn na tvári.
„Keď som povedala, že som z Osady verejnej čistoty, veľakrát sa mi stalo, že ten druhý sa zasmial a opýtal sa ma, či je tam naozaj čisto. Smejú sa nám, v úradoch i v autobusoch. Je to naozaj ponižujúce,“ tvrdí 22-ročná Renata, ktorá žije v osade už štvrtý rok. Robotu si nevie nájsť. Jozef Berki sa za názov svojho domova tiež hanbí.
„Keď som dostal občiansky a uvidel som ten názov, radšej som ho spálil,“ hovorí. V osade sa toho za desať rokov veľa zmenilo. Vybudovali sa chodníky, detské a basketbalové ihrisko, no stále je tam veľa problémov, ktoré vyžadujú akútne riešenia, ako napríklad kanalizácia. Ľudia veria, že aspoň so zmenou názvu im kompetentní vyjdú v ústrety. Osada by sa napríklad mohla volať Rapovská križovatka.
