Mladý borec, ktorý farby Lučenca úspešne reprezentoval aj v treťom kole II. Slovenskej dorasteneckej ligy, si medzi staršími žiakmi vyboxoval najcennejší kov a v tejto kategórii je úradujúcim majstrom Slovenska. Počas uplynulého víkendu si na Majstrovstvách Slovenska juniorov a mladšieho dorastu, ktoré sa konali v Košiciach, vybojoval bronz. Nás zaujímalo, kto ho k boxu priviedol a aké sú jeho plány do budúcnosti.
Kto ťa priviedol k boxu?
- Bol to môj otec, ktorý v novinách čítal o úspechoch lučenských boxerov. V tom čase v lučenskom Box clube pôsobili úspešní bratia Zoldovci. Priviedol ma na prvý tréning a mne sa tento šport hneď zapáčil, aj keď predtým som sa oň príliš nezaujímal a čítal som o ňom len občas.
Zaujímal si sa predtým o iný šport?
- Ani veľmi nie. Dva týždne som hrával futbal, ale ten ma príliš nebavil. Môžem povedať, že spočiatku som si sám seba nevedel predstaviť ani v ringu. Teraz je box pre mňa športom číslo jedna.
Neobával si sa možných zranení, ktoré v športe, akým je aj box, nie sú ničím výnimočným?
- To, že sa môžem pri tréningu alebo zápase zraniť, si veľmi neuvedomujem. Určite, že tréma je pred každým zápasom. Rodičia ma v tomto športe podporujú, jedine starká sa bojí, že sa môžem pri boxe zraniť.
Sú tréningy náročné?
- Spočiatku to bolo pre mňa ťažké a mával som poriadnu svalovku. Päťkrát do týždňa trénujeme v hale, ktorá je naozaj špičkovo vybavená a raz beháme v teréne. Viem, že ak sa chcem v boxe presadiť, tak zodpovedný prístup k tréningom je základ. Zdokonaľujem sa pod vedením Huga Hojtela a Štefana Bohinského, ktorí sú v boxe mojimi vzormi. Sú to skvelí ľudia a vynikajúci športovci, ktorí vedia byť prísni a tiež tréning odľahčiť humorom. Som rád, že som sa stal členom dobrého tímu.
Patríš medzi najúspešnejších športovcov Lučenca za uplynulý rok. Čo pre teba znamená toto ocenenie a tiež majstrovský titul?
- Vážim si každé ocenenie. Nabáda ma to k lepším výkonom, veď v budúcnosti by som to chcel v boxe dotiahnuť čo najďalej. Verím, že raz sa mi podarí presadiť sa aj v mužskej lige.
