Traktor pripravil o život dvoch živiteľov rodín

KOKAVA NAD RIMACICOU. Dvakrát sa prevrátil traktor bez strechy a poznávacej značky z poľnej cesty na pozemok bývalej školy v Kokave v časti Liešnica. Usmrtil Vladimíra Ileša a Petra Ďuriana. Prvého sa podarilo na mieste nehody oživiť, ale po piatich hodinách v nemocnici podľahol ťažkým zraneniam. Druhý bol pod veľkým kolesom traktora na mieste mŕtvy.
Tragická sobota
Bola sobota 18. apríla, niečo po pol ôsmej večer. Filipkovci prišli k nehode prví a hneď zavolali záchranku. Pribehli aj chlapi z rodiny Hriňovej, čo bývajú o sto metrov ďalej. Siedmi chlapi zdvihli traktor, ale pomoci kamarátom už nebolo. Zostali len spomienky a neopísateľná bolesť. Ilešov otec bol sklár, takže doma mali sklársku pec. Ďurian bol vyučený sklár a až v ďalekej Číne bol sklárov učiť remeslu. Vo svete zarobil peniaze a tak si chceli spoločne otvoriť sklársku výrobu umeleckého skla. Jeden mal mladú ženu a dvojročné dievčatko, po druhom zostala mladá žena a dve dievčatá.
Traktory bez čísiel
Dva zmarené mladé ľudské životy, dve vdovy, tri deti. Matka, čo prežila syna. Hlboký žiaľ nad tragédiou dvoch rodín. Starosta Kokavy nad Rimavicou Ján Chromek sa bol pozrieť na miesto nehody a pre MY Novohradské noviny povedal: „Nikdy by som neveril, že by na tom malom zráze mohlo dôjsť k takej tragédii. Keby ten traktor mal kabínu, tak sú živí. Tie traktory nie sú na cestu, to je jasné. Ale k tej tragédii môže dôjsť skôr na tých stráňach, na kopcoch, pri výkone nejakej práce.“
Vo vrchoch sa žije ťažko. Tí skôr narodení si iný život ani nevedia predstaviť. A mladí často po strate zamestnania na dedičstve po rodičoch hospodária, ako vedia. Políčka na strmých kopcoch treba poorať, zasiať, zemiaky posadiť. Lúky pokosiť, seno pozvážať. Z hory drevo na zimu doviezť do dvora. Aj krmivo pre zvieratá treba. A na to všetko je dobrý traktor. Iste, niektorí majú koňa. Ale nachystať pre koňa na zimu seno tiež nie je jednoduchá a lacná záležitosť. A tak mnohí majú traktor, často z roku dva, ledva pojazdný a bez čísiel. Na ceste sa ani neukáže. „Veď my ho máme len tu na kopcoch, na práce,“ povedia vám otvorene pod podmienkou, že neuvediete ich meno.
Hladový kraj
„Kokavsko je hladový kraj. Vysoká nezamestnanosť, mnohí sú na sociálnych dávkach alebo žijú z dôchodku. Sú odkázaní na to, čo si dopestujú a dochovajú. Dá sa v skromnosti prežiť, len treba využiť všetky možnosti, ako čo najviac tvrdej práce zastať. A traktor pomôže. Čo i starý, rozbitý, bez strechy, fungujúci na dobré slovo, len vďaka šikovnosti domáceho majstra. Vrchárske kolešne ukrývajú prastaré stroje, a nie sú to len traktory, ktorým by viac pristalo byť v múzeu ako na poli, či pri spracovaní úrody. A predsa, v stave núdze sa ich majitelia snažia obnoviť a uviesť do chodu, čo neraz môže byť veľmi nebezpečné. Ale vysvetlite to gazdovi, čo má poorať roľu ručne či za zapriahnutou kravkou alebo koníkom, ako pred sto rokmi. S traktorom je to ľahšie,“ zamýšľa sa jeden z tunajších gazdov.
Ma nové stroje nie sú peniaze
Na niektoré gazdovstvá sa s obyčajným autom ani nedostanete. Len s terénnym, s ktorým sa však poľné práce robiť nedajú. A tak zostáva opäť len traktor. Ak by ste si chceli kúpiť nový, tak len malotraktor vás bude stáť 75- tisíc korún, čo je asi dvetisícpäťsto eur. Riadny traktor, to je už miliónová investícia. Nehovoriac o tom, že do tak strmých vrchov či kopcovitých hôr to musia byť traktory špeciálne, ktoré sú zo všetkých najdrahšie. Kto na to v tomto kraji má? V Kokave žije Jaroslav Piliarik mladší, ktorý pracuje v Rimavskej Sobote v pobočke Poľnohospodárskej platobnej agentúry. Potvrdil nám, že je možné získať dotáciu aj na traktor, dokonca až do výškey polovice ceny, ale musí sa to robiť cez projekt a preto odporúča obrátiť sa na pobočku vo Zvolene.
Tých nehôd už bolo viac
Ako hovorí starosta, tie staré polorozpadnuté traktory na cestu nechodia. Polícia nemôže po vŕškoch chodiť a hľadať takéto stroje v činnosti. To pochopí každý, čo prešiel na Kokavsku zopár okolitých kolešní. Všade strmina, len poľné cestičky, suseda vše dovidíš, ale aj tak je to najmenej pätnásť minút peši. A niekedy ani nedovidíš. Naokolo len čaro prírody, zvonia zvonce pasúcich sa ovečiek, kôz či kráv. Na každej miernej rovinke obrobené políčko. Mestský človek by povedal, romantika. Ale žiť tu je tvrdá realita.
Starosta Chromek zapochyboval: „Viete, možno upozorňovať, že takéto stroje sú nebezpečné, ale myslíte si, že by to padlo na úrodnú pôdu?“ Oponujeme, že tu predsa ide o ľudské životy. Spomínaná nehoda, keď traktor zavalil človeka a usmrtil ho, nie je jediná v tomto kraji. Na Šoltýske pred časom otca zabil traktor bez hornej strechy a o rok na to, na tom istom traktore, zahynul jeho syn. V Utekáči na Drahovej tiež zavalil traktor jedného lazníka. Tu už skutočne ide o životy. A to by si mal uvedomiť každý, kto sadá za volant starého, rozbitého traktora. Nikto vám nedá pokutu. Nikto vám nemôže nič vyčítať. Ale nikto vám potom život ani nevráti.