Nedeľa, 24. september, 2023 | Meniny má Ľuboš, Ľubor

Kokavčan vyrába drumble a šije opasky

Vyrába drumble, opasky a šije kapsy. Miroslav Moncoľ má rád folklór. Patrí medzi šikovných majstrov z Kokavy.

KOKAVA NAD RIMAVICOU. Keď stretnete Miroslava Moncoľa, ani by ste sa nenazdali, že je to päťdesiatnik, ktorý má ťažkosti s chrbticou. Pôvodom je strojár, ktorému ťažká práca zničila platničky. Dnes je invalidným dôchodcom a nemôže zdvíhať ťažké predmety. Nesmie vynaložiť žiadnu väčšiu námahu, no aj tak sa stane, že ho bolí chrbát. Človek, čo celý život žil folklórom a tancom, musel so svojou záľubou skončiť. Teraz vyrába drumble, opasky a šije kapsy.
Tŕnistá cesta k prvej drumbli
Už ako desaťročný chlapec začal tancovať v detskom folklórnom súbore Kokavan, potom v mládežníckom a zatancoval si i dospelými. Keď chodil do školy v Detve, pôsobil naraz v dvoch súboroch.
„Tam to možno začalo. Postupne som pri folklóre pričuchol aj k hudobným nástrojom. Ale vtedy som sa nezapodieval myšlienkou, že raz budem aj ja niečo také robiť. Keď sme chodili po jarmokoch, obdivoval som remeselníkov, ale nič viac. Po čase ma opantal zvuk drumble. V televízii alebo na koncerte ju veľmi nevidíte, lebo pri hraní je zakrytá ústami. Ale ten zvuk sa mi veľmi páčil. Som strojár - nástrojár a tak som začal skúšať z kovu vyrobiť drumbľu. Dnes sa už len smejem, aké neprirodzené tvary, všelijaké luky a obliny som vyrábal. To nemohlo nikdy hrať. Kamaráta, čo býval oproti, som požiadal, či nevie, kde by sa dala drumbľa kúpiť. Priznal, že jednu má doma, ale že je zlomená. Zlomené pierko som opravil a podľa toho som si vyrobil vlastnú,“ približuje začiatky Kokavčan. Pierko sa vyrába zo špeciálneho materiálu, ktorý sa nedal zohnať. Miroslav teda požil strunu zo starého budíka. Preto nehrala tak, ako by mala hrať. Až po čase sa mu v Detve podarilo kúpiť dve drumble v G a A ladení.
„Predal mi ich jeden človek len tak z auta. Až neskôr som zistil, že ladenie nie je presné. Ale už som mal podľa čoho robiť. Bola to ťažká cesta, ale drumbľa sa vydarila a hrala. Dokonca sa mi ju podarilo celkom presne vyladiť. Bolo to približne v roku 1985. Keď som zohnal materiál vyrobil som asi 20 drumblí. Pre známych, pre kamarátov. A tým to zhaslo,“ hovorí majster.
Dnes je už známy výrobca
V roku 2001 bola vo Východnej výstava hudobných nástrojov. Zavolali mi, že sa dopočuli, že robím drumble a či by som tam neprišiel. No robil som ich dakedy, priznal som sa. Už mi zostalo len pár kúskov a s tým by na výstavu zrejme nebolo vhodné prísť. Ubezpečili ma, že to nevadí, aby som len prišiel a aj predviedol, ako sa drumbľa robí,“ hovorí Miroslav. Do Východnej cestoval s pätnástimi drumbľami. Už po hodine nemal čo predávať. Vtedy ich nik nevyrábal a tak išli na odbyt. „Uvedomil som si, že je o ne záujem a odvtedy sa venujem zhotovovaniu týchto unikátnych hudobných nástrojov. Dnes už vyrábam presné drumble v celej škále tónov, aby to ladilo aj s orchestrom.“
Ako to bolo s opaskami
Keď robil v nástrojárni v Hnúšti, prišiel za ním kamarát, že má v rodine výrobcu opaskov a pastierskych káps. Boli dvaja bratia - jeden robil s kožou a druhý spony, pracky a razníky. Jeden zomrel a tak ho kamarát požiadal, či by som mu nevyrobil nejaké razidlá na kožu.
„Poslal mi odfotené raznice starých majstrov a zároveň zbytky z koží, aby som si to mohol odskúšať. Celkom sa mi to zapáčilo a on bol spokojný. Keď sme sa dohovárali, čo za to chcem, vypýtal som si kožu na opasky. Tie som si potom vyzdobil a pracku som si vygravíroval. A tak som začal vyrábať nielen raznice na zdobenie opaskov, ale aj nástroje na gravírovanie spôn. Sebe, synovi a známym som vyrobil opasok. Zohnal som si staré vzory. Každý opasok je iný, nikde nenájdete dva rovnaké. Základné pôvodné ozdoby tam sú, ale každý je iný. Problémom bola koža. Pôvodné kokavské opasky sa šili zo štvormilimetrovej hrubej kože a spodok bol plátnom obšitý. Teraz sa šijú z dvoch dvojmilimetrových koží. Vyrazia sa nity a druhým plátom sa to zakryje, aby sa nedriapal kroj. Prvú kapsu som ušil synovi do školy na skriptá. Druhú som si urobil pre seba a nosil na jarmoky. Až mi ju chceli kúpiť. Tak som začal vyrábať aj kapsy. Sú s jemnejším vzorom ako originálne pastierske. Dá sa to aj bežne nosiť, nie len ku kroju,“ hovorí majster.
Hoci mu zdravie neslúži tak, ako by malo, zhotovovaniu drumblí, opaskov a kapsí sa nemieni vzdať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najčítanejšie na My Novohrad

Komerčné články

  1. Rivalita až na dreň. Pozrite si najväčšie súboje v F1
  2. Prešov si dlho pýtal obchvat, stáva sa slovenským skokanom
  3. Ochutnajte zo Španielska viac. Spojte návštevu Madridu s Toledom
  4. Oblačno, miestami roboti. Ďalší diel pútavého sci-fi komiksu
  5. Spoločnosť EY vyhlásila 18. ročník súťaže na Slovensku
  6. Septembrové číslo krížovkárskeho magazínu Lišiak v denníku SME
  7. Ak podceníte pri stavbe toto, pripravte sa na vyššie účty
  8. Plánujete nové bývanie o pár rokov? Čas na jeho kúpu je teraz
  1. Hladinka smeruje do Košíc!
  2. Rivalita až na dreň. Pozrite si najväčšie súboje v F1
  3. Union zdravotná poisťovňa prináša novinku vo vzdelávaní
  4. Tento domáci nápoj vzpruží lepšie než káva, šlofík a energiťák
  5. Geniálne, čo dokáže minca v mrazničke!
  6. Prešov si dlho pýtal obchvat, stáva sa slovenským skokanom
  7. Novesta predstavuje novú kolekciu pre jeseň/zimu 2023
  8. Katolícka univerzita vykročila na ďalšiu misiu
  1. Prešov si dlho pýtal obchvat, stáva sa slovenským skokanom 12 124
  2. Už len dnes za vás Fellner zaplatí polovicu dovolenky 7 310
  3. Ak podceníte pri stavbe toto, pripravte sa na vyššie účty 6 494
  4. Hladinka smeruje do Košíc! 4 818
  5. Ochutnajte zo Španielska viac. Spojte návštevu Madridu s Toledom 4 260
  6. Plánujete nové bývanie o pár rokov? Čas na jeho kúpu je teraz 3 721
  7. Získajte 50% zľavu na predplatné SME.sk. Tu zistíte viac 3 236
  8. 50-tisíc dovolenkárov si kúpilo zájazd cez SME 2 257

Blogy SME

  1. Martin Sústrik: Argentína
  2. Martin Škopec Antal: Európa alebo Mečiar (Moc utópii a utópie moci)
  3. Roman Hutira: Študenti je čas ísť opäť za hranice?
  4. Ivan Hejda: Čo sa stane 19. augusta 2026 (variant 1)?
  5. Post Bellum SK: Davová psychóza a pogrom v Topoľčanoch
  6. Roman Kebísek: Štefánik našiel na Tahiti zobrazenie rodinky od Gauguina. Možno jeho ženy a syna
  7. Miro Jankes: September (2023)
  8. Otilia Horrocks: Vedela si, Milka, že v Smere 1 a 2 kašľali po celé roky na rodičov/opatrovateľov/ detí so zdravotným postihnutím?
  1. Ján Šeďo: Králi "F + K + G" sa postavili pred vypredanú sálu s plnými gaťami, ako lazníci. 64 108
  2. Peter Kollega: Pán GP M. Žilinka, oklamali ste 5,447 miliónov občanov, okamžite odstúpte 29 171
  3. František Ptáček: „Sedembolestná panna Mária, oroduj za pána Fica!“ a iné prízraky Slovenské 29 117
  4. Miroslav Lukáč: Mladí Vlci zo Smeru, ako sa sami nazvali, už vycerili tesáky a dokonca ich zaťali. 21 232
  5. Michael Achberger: Kľúč k rýchlemu metabolizmu: Začnite každý deň týmito raňajkovými zvykmi 10 917
  6. Miroslav Lukáč: V predvolebných debatách sme počuli Génia. Bohužiaľ Zla. Netreba ho predstavovať. Všetci ho poznáte. V hazarde platí kontra, re, vabank. 8 359
  7. Ivan Mlynár: Zo skrine biskupov Slovenska vypadol ďalší kostlivec. 7 427
  8. Ladislav Matejka: Ako Slovensko vyhralo Volvo (skutočný príbeh) 7 374
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 68. - Arktída - Zem Františka Jozefa
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 67. - Kto bol Juan de Fuca, ktorý dal meno prielivu, ktorý obmýva brehy kanadského ostrova Vancouver?
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 66. - Martin Frobisher, pirát alebo kapitán?
  4. Monika Nagyova: Rómske deti kradnú. Ale iba energiu.
  5. Jiří Ščobák: Na zimní plavání v neoprénu je dobré se začít připravovat už teď
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 65. - Odkiaľ pochádza názov Kanada?
  7. Jiří Ščobák: Čekání na Volodymyra Zelenského před prezidentským palácem v BA (foto)
  8. Monika Nagyova: Pedagógovia aj dnes trestajú deti za to, že odmietajú jesť to, čo im nechutí.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Martin Sústrik: Argentína
  2. Martin Škopec Antal: Európa alebo Mečiar (Moc utópii a utópie moci)
  3. Roman Hutira: Študenti je čas ísť opäť za hranice?
  4. Ivan Hejda: Čo sa stane 19. augusta 2026 (variant 1)?
  5. Post Bellum SK: Davová psychóza a pogrom v Topoľčanoch
  6. Roman Kebísek: Štefánik našiel na Tahiti zobrazenie rodinky od Gauguina. Možno jeho ženy a syna
  7. Miro Jankes: September (2023)
  8. Otilia Horrocks: Vedela si, Milka, že v Smere 1 a 2 kašľali po celé roky na rodičov/opatrovateľov/ detí so zdravotným postihnutím?
  1. Ján Šeďo: Králi "F + K + G" sa postavili pred vypredanú sálu s plnými gaťami, ako lazníci. 64 108
  2. Peter Kollega: Pán GP M. Žilinka, oklamali ste 5,447 miliónov občanov, okamžite odstúpte 29 171
  3. František Ptáček: „Sedembolestná panna Mária, oroduj za pána Fica!“ a iné prízraky Slovenské 29 117
  4. Miroslav Lukáč: Mladí Vlci zo Smeru, ako sa sami nazvali, už vycerili tesáky a dokonca ich zaťali. 21 232
  5. Michael Achberger: Kľúč k rýchlemu metabolizmu: Začnite každý deň týmito raňajkovými zvykmi 10 917
  6. Miroslav Lukáč: V predvolebných debatách sme počuli Génia. Bohužiaľ Zla. Netreba ho predstavovať. Všetci ho poznáte. V hazarde platí kontra, re, vabank. 8 359
  7. Ivan Mlynár: Zo skrine biskupov Slovenska vypadol ďalší kostlivec. 7 427
  8. Ladislav Matejka: Ako Slovensko vyhralo Volvo (skutočný príbeh) 7 374
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 68. - Arktída - Zem Františka Jozefa
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 67. - Kto bol Juan de Fuca, ktorý dal meno prielivu, ktorý obmýva brehy kanadského ostrova Vancouver?
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 66. - Martin Frobisher, pirát alebo kapitán?
  4. Monika Nagyova: Rómske deti kradnú. Ale iba energiu.
  5. Jiří Ščobák: Na zimní plavání v neoprénu je dobré se začít připravovat už teď
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 65. - Odkiaľ pochádza názov Kanada?
  7. Jiří Ščobák: Čekání na Volodymyra Zelenského před prezidentským palácem v BA (foto)
  8. Monika Nagyova: Pedagógovia aj dnes trestajú deti za to, že odmietajú jesť to, čo im nechutí.

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu