Ľudia nemajú nič, len možnosť zutekať

UTEKÁČ. Malebný kraj a uprostred neho v údolí zopár rodinných domčekov, paneláky, ktoré pôsobia ako päsť na oko v tomto vrchárskom kraji, a ruiny kedysi hrdej fabriky Clara Utekáč. Všetko sivé, spustnuté. Kde-tu obchod, krčma a píla, ktorá jediná ešte funguje. Taký je dnešný Utekáč. „Všetko, čo súviselo so životom, zabezpečovala skláreň,“ spomína starostka Utekáča Zuzana Paľašová. „Keď som nastupovala do funkcie starostky, mala Clara Utekáč 780 pracovníkov. V období, keď sa zrušila, mala 512 zamestnancov. Všetku prácu zabezpečoval závod, iné remeslá boli až v Kokave nad Rimavicou. V Utekáči neboli žiadne služby. My tu remeselníkov nemáme, ani sme nemali. Máme len zopár občanov, ktorí na živnosť vykonávajú podnikateľskú činnosť, ako je napríklad približovanie dreva, prevádzka gátra, sušiareň a spracovanie dreva. Ešte sa tu nachádzajú predajne, bufet, jeden opravár chladničiek a mrazničiek a prevádzkovateľ lyžiarskeho vleku. A to je všetko,“ dodá. Zaujímali sme sa, aký osud stihol odborníkov, sklárov. Starostka odpovedala: „Niektorí sa odsťahovali, niektorí si našli prácu v iných sklárňach, ale už sú doma, lebo aj iné sklárne skrachovali. Iní zostarli a odišli do dôchodku.“
Odpoveď na otázku, z čoho tunajší ľudia žijú, bola stručná: „Zo sociálnych dávok, drvivá väčšina sú nezamestnaní a z dôchodkov. Tu nie sú prakticky žiadne pracovné príležitosti. Nikdy tu neboli žiadne remeslá. Utekáč má charakter malého priemyselného mestečka. Tu nikto nevlastní poľnohospodársku pôdu, záhrady, dvory ani chlievy. Ľudia bývajú v činžovných domoch a nemajú žiadny iný majetok.“ Taký je bezútešný obraz života 1 050 občanov. Keď je sezóna privyrábajú si zberom lesných plodov, malín, jahôd, a húb. Ale teraz, keď bolo tak dlho sucho, ani huby nerástli. Dažde by veľmi pomohli. Detí v škole ubúda. Už sa pošuškáva, že školu zrušia a deti budú dochádzať do Kokavy.