BUŠINCE. Rád chodil do prírody. Najmä kvôli svojej zberateľskej vášni. Skamenelé odtlačky prasličiek a papradí, kostra morskej korytnačky z obdobia treťohôr, skameneliny až z doby ľadovej či ulitníky. To je iba časť jeho unikátnej zbierky. Našiel aj kostru človeka z doby kamennej.
„Objavil som ju v roku 1960 v pieskovej bani pri Kiarove. Bol to pre mňa nezabudnuteľný zážitok,“ hovorí Pavel Pišák. Býva Bušinciach, v neveľkej dedine v okrese Veľký Krtíš. Od dvanástich rokoch chodil po kopcoch, po horách aj štrkoviskách a stále niečo hľadal. Dnes má takmer deväťdesiat a do hory by ešte šiel.
„No deti ma už nepustia. Boja sa o mňa. Tak si už len zájdem do dielne a pohľadom na moju zbierku spomínam na miesta, kde som jednotlivé unikáty našiel,“ dodá.
Zberateľa volajú aj archeológom
Jeho snom bolo stať sa geológom alebo učiteľom.
„No doma neboli na školu peniaze. Stal som sa baníkom. No história ma zaujímala a tak som po večeroch študoval, chcel som vedieť o svojich nálezoch čo najviac. Písal som si aj s riaditeľmi múzeí, radili mi, mali pochopenie pre môjho koníčka. Aj moja manželka ma chápala, ale už som vdovcom. Keď som začal zbierať tie moje „šutre“, ako ľudia nazývali moje objavy, aj si niektoré staršie susedky doberali, že sa pre ne ani neožením,“ hovorí s úsmevom na tvári Pán Pavel.
Volajú ho aj archeológom. V jeho zbierke napríklad nájdete aj kus z meteoritu, ktorý dopadol neďaleko Rapoviec. „Rok, kedy mi ho doniesli, si už nepamätám, ale viem, že keď som ho chytil do ruky, bol ešte teplý,“ dodá. Jeho zbierka mala okolo tisíc exponátov. Po tom, čo jednotlivé unikáty skončili v múzeách, má doma už len pár kúskov.
V zbierke mal aj kus mamutieho kla
„Pozrite, tamto je trilobit amonites belemites. Má tristo miliónov rokov. A potom hovorme o pominuteľnosti,“ hovorí zberateľ. V Ipeľskom Trnovci našiel stupaje pravekého slona. V jeho poličkách sa ukrýva veľký kus histórie. „Mojim snom je vidieť Saharu. Tá púšť ukrýva ešte mnoho neobjavených pokladov. Hneď zajtra by som tam odletel, keby sa dalo. Aj knihu som chcel napísať. Len toho času a peňazí bolo málo,“ povzdychne si.
Medzi vzácne kusy, ktoré mal v zbierke, patril kus mamutieho kla „Bol dlho vo vode, potom naň pieklo slnko, preto sa začal drobiť. Z vyše metrového kusa ostalo len tridsať centimetrov. Predal som ho do múzea. Povedali mi, že tie kusy majú oveľa väčšiu hodnotu, ale viac peňazí mi za ne nemôžu dať, lebo nemajú. Peniaze ma potešili, ale ešte viac ma hrial fakt, že časť mojej zbierky poteší stovky ľudí,“ povie skromne pán Pavol.
Skamenelé raky našiel pri Trenči
Podobne ako kusy vo svojej zbierke si chráni knihy, vysvetľujúce históriu vzniku Zeme, živočíchov či rastlín. „Bez vedomostí, by moje „šutre“ nemali pre mňa zmysel. Nevedel by som z nich čítať minulosť. Nestačilo len hľadať, bolo treba aj poznať,“ hovorí Pišák a ukazuje nám svoje historicko – kamenné kráľovstvo.
Jednotlivé kusy má roztriedené do období podľa vývoja. Možno by nad niektorými zaplesali aj vedci. „Sú tu ešte aj také kusy, ktoré som videl len ja. Mám na ne osobné spomienky a chránim si ich ako oko v hlave,“ povie zberateľ. Srdcu blízka mu je aj kostra morskej korytnačky z obdobia treťohôr. „Našiel som aj skamenelé morské raky neďaleko Trenča a kamenné nástroje z mladšej doby kamennej, ktoré som odovzdal do múzea.“
Zbieral aj mince, obrazy a noviny
Hoci na svojich pleciach nesie takmer deväť krížikov, stále je čulý, na hlave má len niekoľko šedín a číta bez okuliarov.
„To tie prechádzky na čerstvom vzduchu. Ja som nikdy nesedel len tak so založenými rukami. Stále som niečo robil. Nezaujímali len kamene, zbieral som aj staré noviny, mince aj bankovky. Napríklad mám mapu z Modrokamenského okresu z roku 1936 a mal som aj mince, ktorými sa platilo ešte v Rakúsko-Uhorsku. Neviem, či je to recept na to, ako sa v takomto zdraví dožiť deväťdesiatky, ale nech si každý spraví svoj názor,“ povie zberateľ.
Jeho zbierka vraj ešte nemá konečný počet exemplárov. Stále by chcel do nej čosi doplniť. „To sú tie sny, ktoré som mal už ako chlapec, a ktoré ma držia dodnes. Aj vďaka nim som taký, aký som,“ dodá.
